Chrám svätého Spasiteľa (Nesebar)
Chrám svätého Spasiteľa (bulh. Църква „Свети Спас” – Cărkva „Sveti Spas“), známy aj ako Chrám Povýšenia Pána (bulh. Църква „Свето Възнесение Господне” – Cărkva „Sveto Văznesenie Gospodne“) je bývalý pravoslávny chrám zo začiatku 17. storočia nachádzajúci sa v severnej časti historického centra mesta Nesebar v Burgaskej oblasti v juhovýchodnom Bulharsku. Má priznaný štatút kultúrnej pamiatky a je súčasťou Architektonicko-historickej rezervácie Nesebar.[1][2][3][4][5]
Chrám svätého Spasiteľa | |||
bývalý pravoslávny chrám | |||
pohľad ku kostolu z juhovýchodu z ulice nad kostolom | |||
Štát | |||
---|---|---|---|
Oblasť | Burgas | ||
Okres | Nesebar | ||
Mesto | Nesebar | ||
Náboženstvo | Kresťanstvo | ||
- pravoslávne kresťanstvo | Bulharská pravoslávna cirkev | ||
Súradnice | 42°39′34″S 27°44′04″V | ||
Dĺžka | 11,7 m | ||
Šírka | 5,7 m | ||
Ďalšie údaje | |||
- počet lodí | 1 | ||
Výstavba | 1609 | ||
Bulharsko s vyznačenou polohou kostola
| |||
Wikimedia Commons: Church of the Holy Saviour, Nesebar | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Charakteristika
Chrám Povýšenia Pána sa nachádza v severnej časti historického centra Nesebaru.[4]
Budova je jednoloďová s jednou apsidou a s dĺžkou 11,7 metra a šírkou 5,7 metra.[2][3][4] V minulosti sa po celej severnej strane chrámu tiahla úzka a dlhá predsieň, ktorá budovu rozširovala až na šírku 9,8 metra.[2][3][4] Fakt, že budova bola postavená v období osmanskej nadvlády sa prejavilo na výzore chrámu a to najmä v samotnej konštrukcii budovy, ktorá musela byť postavená podľa osmanských pravidiel pre pravoslávne chrámy čo znamenalo napríklad to, že jej východná fasáda musela byť napoly vkopaná do zeme.[1][2][3][4][5] Strecha budovy je sedlovitá z drevenej konštrukcie.[2][3][4]
Narozdieľ od vonkajšej výzdoby chrámu, ktorá v dôsledku výstavby v časoch osmanskej nadvlády prakticky neexistuje, je vnútorná výzdoba veľmi bohatá. Interiér chrámu je takmer celý bohato vyzdobený freskami, ktoré patria k najvýznamnejším predstaviteľom freskovej výzdoby v Bulharsku z obdobia 16. - 17. storočia.[2][3][4][5] Väčšina fresiek pochádza zo začiatku 17. storočia a sú dielom neznámeho autora.[3] Fresky zobrazujú predovšetkým scény zo života Ježiša Krista a svätej Bohorodičky.[3][4] Mnohé z fresiek však nie sú v dobrom stave a to predovšetkým fresky na južnej a severnej stene, ktoré sú takmer celkom zničené.[2] Na západnej stene sa v súčasnosti žiadne fresky nenachádzajú a nie je isté, či západná stena niekedy bola vyzdobená.[4]
Dejiny
Z pamätného nápisu nad južným vchodom do chrámu je známe, že budova bola postavená v roku 1609 počas pôsobenia metropolitu Cypriána z darov bohatého nesebarského občana.[1][2][3][4][5]
Dnes chrám funguje ako múzeum.[3]
Zaujímavosť
- V kostole sa nachádzala náhrobná doska byzantskej princeznej Mataisy Kantakuziny Paleologiny, ktorá bola pôvodne v roku 1441 pochovaná v chráme svätej Sofie, ale náhrobná doska (dnes sa nachádza v nesebarskom archeologickom múzeu) bola neskôr prenesená nesebarským arcibiskupom do chrámu Povýšenia Pána.[2][3][4] Náhrobná doska bola ukrytá v podlahe chrámu.[3]
Galéria
- Pohľad na východnú zadnú fasádu chrámu
- Pohľad na južnú zadnú fasádu chrámu
- Detailný pohľad na apsidu
Referencie
- KĂNČEV, Kănčo; BONEV, Bončo. България. Stará Zagora : Domino EOOD. 312 s. ISBN 9789546511706. S. 66 . (bulharsky)
- opoznai.bg
- ancient-nessebar.com
- svetimesta.com
- nationalgeographic.bg