Choč (geomorfologický podcelok)
Choč je geomorfologický podcelok Chočských vrchov. Leží na pomedzí Oravy a Liptova a dominuje mu 1 611 m n. m. vysoký Veľký Choč.
Choč | |||
geomorfologický podcelok | |||
Veľký Choč | |||
Štát | |||
---|---|---|---|
Región | Žilinský | ||
Okresy | Ružomberok, Dolný Kubín | ||
Nadradená jednotka |
Chočské vrchy | ||
Susedné jednotky |
Oravská vrchovina Sielnické vrchy Liptovská kotlina Šípska Fatra | ||
Súradnice | 49°08′28″S 19°20′35″V | ||
Najvyšší bod | Veľký Choč | ||
- výška | 1 611 m n. m. | ||
Najnižší bod | na južnom okraji | ||
- výška | cca 530 m n. m. | ||
Poloha územia na Slovensku
| |||
Freemap.sk: mapa | |||
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Vymedzenie
Masív dominantného vrchu Veľký Choč zaberá západnú časť pohoria, severne od Ružomberka. Na severe susedí Oravská vrchovina, východným smerom pokračujú Chočské vrchy podcelkom Sielnické vrchy a na juhu je mierne zvlnená Liptovská kotlina, ktorá je súčasťou rozsiahlej Podtatranskej kotliny. Západným smerom určuje hranicu so Šípskou Fatrou (podcelkom Veľkej Fatry) sedlo Brestová a potoky Likavka a Jasenovský potok.[1]
Najvyššie vrchy
- Veľký Choč (1 611 m n. m.) – najvyšší vrch pohoria
- Malý Choč (1 465 m n. m.)
- Soliská (1 307 m n. m.)
- Zadný Choč (1 288 m n. m.)
- Predný Choč (1 249 m n. m.)
Ochrana prírody
Veľká časť tohto územia patrí do národnej prírodnej rezervácie Choč, plošne menšie sú prírodná rezervácia Kunovo, prírodná pamiatka Lúčanské travertíny a národná prírodná pamiatka Lúčanský vodopád. Kultúrnou pamiatkou je na južnom okraji situovaný Likavský hrad.[2]
Doprava
Západným okrajom územia vedie v trase cesty I/59 európska cesta 77, spájajúca Budapešť s Krakovom.
Referencie
- KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-03-23]. Dostupné online.
- mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-03-29]. Dostupné online.