Chichen Itza

Názov v yucatánskej mayčine znie [či'č'e'n (alebo či'č'e'en alebo či'č'en) ica'], pričom znak ' tu značí tzv. ráz (čiže [ʔ]) a všetky samohlásky sú krátke (Niektoré z týchto samohlások možno majú tzv. tóny, z čoho by – podľa niektorých názorov - vyplývalo, že sú zároveň dlhé, ale tóny v mayských jazykoch sú slabo preskúmané a závisia aj od konkrétneho regiónu).

Keďže jednotný prepis z mayčiny do latinky nie je stanovený, existujú k uvedenej mayskej výslovnosti (teda [či'č'e'n/či'č'e'en/či'č'en ica']) rôzne prepisy z mayčiny do latinky, najmä: Chichen Itza (alebo Itsa), Chi'ch'e'(e)n Itza' (alebo Itsa' ), Chi'ch'en Itza' (alebo Itsa', Itza, Itsa) a Chi Ch'en Itza' .

Základná podoba názvu v španielčine je Chichén Itzá, ktorý sa vyslovuje [čičen ica], pričom všetky samohlásky sú krátke a prízvuk je na „e“ a „a“; vyskytujú sa však aj španielske tvary snažiace sa presnejšie vyjadriť mayskú výslovnosť: Chich'én Itzá, Chich'en Itzá, Chich'en Itza' a podobne.[1][2][3][4][5][6]. V literatúre sa niekedy uvádzajú prepisy s neprávne vyznačenými prízvukmi, napr. Chichén Itza[7]alebo Chichen Itzá[8].

Pokiaľ ide o pôvod názvu, názov znamená v mayčine „okraj [otvoru] studne Itzov“ či „ústa studne Itzov“: chi’ znamená ústa, okraj, ch’e’(e)n (alebo ch’en) znamená studňa alebo nádrž na vodu a Itza je názov mayského etnika.[9] Studňou sa tu myslí konkrétne významná „cenote“ v Chichen Itza.[10]. Názov Itza zrejme doslova znamená čarodejník vody[11].

Svoju históriu mesto začalo pár storočí pred rokom 1000 po Kr., kedy bolo obývané Maymi. Okolo roku 1000 si kmeň Toltékov podmanil túto už takmer opustenú oblasť a zvolil si Chichén Itzá za svoje hlavné mesto. Stalo sa významným centrom, ktoré ovládalo severnú a strednú časť polostrova. Taktiež bolo dôležitým kultovým centrom. Na začiatku 13. storočia vládca vyspelejšieho, južnejšie položeného mesta Mayapán obsadil mesto. V čase dobyvačných vojen proti pôvodnému obyvateľstvu španielskymi konkvistadormi Francesco de Montejo a jeho syn vytvorili z Chichén Itzá stoličné mesto a nazvali pyramídu El Castillo (šp. hrad).

Celej lokalite dominuje Kukulkánova pyramída. Je to typ stupňovitej pyramídy s deviatimi stupňami a schodiskami na všetkých štyroch strán. Je zasvätená bohovi-operenému hadovi Quetzalcoatlovi (pre Mayov Kukulkánovi). Na vrchole pyramídy sa nachádza jeho svätyňa. Pyramída má výšku 30 m (spolu so svätyňou) a dĺžka strán je 55 m. Schodiská sú lemované „zábradlím“ v tvare hada, ktorý má hlavu na začiatku schodiska. Počet schodov je 91 na jednej strane. Keď spočítame všetky schody aj spolu s jedným stupienkom, kde stojí svätyňa, dostaneme číslo 365 (91 x 4 + 1 = 365 - ako počet dní v roku). Pyramída stojí na staršej stavbe, pravdepodobne na tzv. chráme jaguára. Tam sa našiel trón v tvare jaguára.

V západnej časti je veľké ihrisko o rozmeroch 168 x 70 m na hranie loptovej hry tlachtli. Cieľom hry bolo dostať ťažkú loptu cez kamenný kruh na stene pomocou hlavy, pliec a bokov. Hrali proti sebe dva tímy, a je možné, že porazení boli rituálne obetovaní alebo vhodení do hlbokej jamy, ktorá sa skutočne našla v blízkosti lokality so 400 telami. Niekde sa uvádza, že víťazný tím bol obetovaný, pretože zomrieť pre bohov, bola veľká česť.

Neďaleko sa nachádza tzv. karakol alebo hvezdáreň. Stojí na dvoch akýchsi stupienkoch. Vrchnú časť tvorí kupolovitá strecha s oknami, z ktorých je možné vidieť rôzne hviezdy.

V areáliž nachádza tzv. chrám bojovníkov, pomenovaný podľa reliéfoch mužov s kopijami a brnením, ktoré sú vytesané na stĺpoch pri chráme. Je to tiež men sa taktiešia stupňovitá pyramída asi z roku okolo 1100. Pred ním sa nachádza tzv. Skupina tisícich stĺpov.

1. VÁSQUEZ, Alfredo Barrera, ed. Diccionario Maya Cordemex : maya-español, español-maya. 1. ed. Mérida, Yucatán, México : Ediciones Cordemex, 1980. S. 42a, 43a, 96, 787, 322, 84, 34, 247, 239, 272, 131.
2. GRUBE, Nikolai; EGGEBRECHT, Eva; SEIDEL, Matthias, eds. Maya : Gottkönige im Regenwald. Köln : Könemann, 2000. 480 s. ISBN 978-3-8290-1564-6. S. 443, 466.
3. AISSEN, Judith L.; ENGLAND, Nora C.; ZAVALA MALDONADO, Roberto, eds. The Mayan Languages. New York : Routledge/Taylor & Francis Group, [2017]. Dostupné online. ISBN 978-0415-73802-6. S. 182.
4. EDMONSON, Munro S., ed. The Ancient Future of the Itza : The Book of Chilam Balam of Tizimi. [eBook] Austin : University of Texas Press, 1982, 2011. Dostupné online. ISBN 978-0-292-72106-7. S. 5.
5. TEDLOCK, Dennis, ed. 2000 Years of Mayan Literature. Berkeley : University of California Press, 2011. Dostupné online. ISBN 978-0-520-27137-1. S. 137.
6. Chichén Itzá [online]. México : Academia Mexicana de la Lengua, [cit. 2017-10-26]. Dostupné online.
7. Chichén Itza. In: Malá slovenská encyklopédia. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Goldpress Publishers, 1993. 822 s. ISBN 80-85584-12-3. S. 278.
8. Chichen Itzá. In: Malá československá encyklopedie II D – CH. 1. vyd. Praha : Academia, 1985. 969 s. S. 930.
9. VÁSQUEZ, Alfredo Barrera, ed. Diccionario Maya Cordemex : maya-español, español-maya. 1. ed. Mérida, Yucatán, México : Ediciones Cordemex, 1980. S. 91, 96, 131, 272.
10. El Cenote Sagrado, Chichén Itzá, Yucatán [online]. Ciudad de México : Arqueología Mexicana, [cit. 2017-10-26]. Dostupné online.
11. Yucatán en el tiempo : enciclopedia alfabética. 1. ed. Mérida, Yucatán, Méxic : Inversiones Cares, 1998. ISBN 970-9071-04-1. S. 426-427.

• Forisek, Peter; Köpösdi, Judit (2009), Po stopách divov sveta, Nesvady: TKK-SK
• Walker, Charles (1980), Kamenní svedkovia dávnych čias (preklad Holčík, Štefan 1987), Bratislava: Mladé letá

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chichen Itza