Charles Augustin Sainte-Beuve

Charles Augustin Sainte-Beuve (* 23. december 1804, Boulogne-sur-Mer Francúzsko – † 13. október 1869, Paríž) bol francúzsky literárny kritik, využívajúci biografickú metódu (za ktorej zakladateľa ho považujú) a historickú metódu podloženú dokumentáciou, ako aj intuíciu. Sainte-Beuve bol aj básnik a spisovateľ.

Charles-Augustin Sainte-Beuve
Charles-Augustin Sainte-Beuve
Osobné informácie
Narodenie	23. december 1804
	Boulogne-sur-Mer Francúzsko
Úmrtie	13. október 1869 (64 rokov)
	Paríž Francúzsko
Národnosť	francúzska
Zamestnanie	spisovateľ, básnik, kritik
Dielo
Žánre	lit. kritika, báseň, Kauzéria,
Významné ocenenia	Člen Francúzskej akadémie - 28. kreslo
Odkazy
Projekt Guttenberg	Charles Augustin Sainte-Beuve (plné texty diel autora)
	Charles Augustin Sainte-Beuve (multimediálne súbory na commons)
Literárny portál  Biografický portál

Kritická metóda Sainte-Beuva sa zakladala na fakte, že dielo spisovateľa býva predovšetkým reflektovaním jeho života a mohlo by sa ním teda vysvetliť. Zakladá sa na hľadaní básnických zámerov autora (intencionizmus) a na osobných vlastnostiach (biografizmus). Táto metóda bola kritizovaná. Marcel Proust jej oponoval ako prvý vo svojej eseji "Proti Saint-Beuvovi"[1], navyše vyčítal Sainte-Beuvovi, že sa nevenoval alebo až odsudzoval veľkých autorov Baudelaira, Stendhala alebo Balzaca. Ruská formalistická škola, tiež aj kritici Ernst Robert Curtius a Leo Spitzer nasledovali Prousta na tejto ceste. Naopak, metóda kritiky Jean-Paul Sartra, pre ktorého je literatúra synonymom angažovania, sa stotožňuje sčasti so Sainte-Beuveom.

Kontroverzia medzi Sainte-Beuvom a Proustom môže byť pochopená tiež ako obrátenie perspektívy literárnej kritiky. Nakoniec, Sainte-Beuvovi treba uznať aj schopnosť fundovanej formálnej kritiky: ukázal ju na príklade „Salambo“ od Flauberta. Ibaže sa zdá, že uňho táto analýza musí ostať podriadená poznaniu autorovho života a to je to, čím narába proustovské otočenie: ak je totiž nejaký vzťah medzi dielom a životom jeho autora, pre Prousta sa to prvé musí javiť ako najbohatší zdroj informácie o hlbokom význame druhého.