Charles-François Daubigny

Pochádzal z maliarskej rodiny, bol žiakom svojho otca (Edmond François Daubigny) a strýka Pierre Daubignyho, maliara miniatúr.

Bol prvý z francúzskych krajinárov, ktorý maľoval obrazy vo voľnej prírode a usiloval sa o prepis zrakových vnemov v ich optickej zložitosti. Spočiatku boli jeho obrazy vplyvom romantizmu presýtené tmavými tónmi. To sa však začína postupne meniť hlavne od r. 1843 po pobyte v Barbizone. Okolo roku 1850 sú už prestúpené svetlom s charakteristickými striebristými farebnými tónmi. Veľmi dôležité bolo pre jeho tvorbu stretnutie s Corotom (1852) v Optevoz (Isère) om Pozornosť upútal hlavne obrazom Seina pri Bezonse (1852). Maľoval prosté krajinné výseky najmä zo stredofrancúzskej oblasti. Na svojom člne, pomenovavom Le Botin, ktorý bol súčasne aj jeho ateliérom, putoval po riekach Oise, Seine, Marne a Yonne a zachytával meniacu sa poriečnu krajinu vo všetkých jej obdobiach a podobách (napr. Údolie v Optevoze, Pobrežie Oise, Lode na Oise, Ovocná záhrada atď.).

V roku 1866 odišiel do Londýna, kde namaľoval obraz Temža pri Erithe, ktorý sa svojim náladovým založením približuje impresionistickému názoru. Tu sa stretol s Claude Monetom, no po začiatku Prusko-francúzskej vojny (1870) spolu s ním odchádza do Auvers, kde sa stretáva s Paulom Cézannom a ďalšími mladými impresionistami (predpokladá sa, že títo boli Daubignym do určitej miery ovplyvnení).

Daubignyho najkrajšie diela pochádzajú z rokov 1864 až 1874, tieto väčšinou pozostávajú zo starostlivo vypracovaných krajiniek so stromami, riekami a niekoľkými kačicami. Tie kačky sú trošku kuriozitou. Povráva sa, že ak sa mu vlastný obraz páčil, tak primaľoval jednu, alebo dve kačice. Takže počet kačíc na obraze indikuje umeleckú kvalitu jeho obrazov.

Krátky čas bol aj v Holandsku. Z tohto obdobia pochádza aj obraz Mlyny z Dordrechtu (1872).

Svojim ponímaním krajiny, maľbou vo voľnej prírode zohral Daubigny dôležitú úlohu vo vývine francúzskej krajinomaľby a stal sa aj jedným z priamych predchodcov impresionizmu.

Jeho žiakom a nasledovníkom bol jeho syn Charles-Pierre Daubigny, ktorého práce sú niekedy mylne pokladané za práce jeho otca, hoci tieto práce sa nevyrovnajú otcovmu majstrovstvu.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Charles-François Daubigny