Barbizonská škola
Barbizonská škola (asi 1830 – 1870) bola skupina umelcov, maliarov krajinárov, ktorí pracovali v oblasti francúzskej dediny Barbizon na juh od Paríža. Hlásali oporu vo videnej skutočnosti, v nespočetných premenách a náladách prírody. Barbizonskú školu založil maliar Théodore Rousseau (nie naivný maliar Henri Rousseau), ktorý sa v Barbizone po nepochopení svojho diela parížskymi salónmi trvalo usadil.
Barbizonovci vychádzali v podstate zo zásad romantického realizmu. Ich cieľom bolo odvrátenie od strnulého klišé klasicky komponovanej krajiny, tvorenej podľa nemeniteľného, zaužívaného receptára v ateliéri a návrat k reálnej prírode. Od tých čias sa začína nová kapitola vo vývoji krajinomaľby, tzv. plenér, maľba v prírode (po francúzsky „en plein air“).
Umelci tohoto okruhu pripravovali svojou tvorbou predpoklady ďalšieho rozvoja plenérovej maľby, smerujúcej v nasledujúcich obdobiach zákonite k impresionizmu.
Členovia
- Camille Flers (* 1802 - † 1868)
- Narcisso Virgilio Díaz de la Peña (* 1807 - † 1876)
- Jules Jacques Veyrassat (* 1808 - † 1893)
- Constant Troyon (* 1810 - † 1865)
- Jules Dupré (* 1811 - † 1889)
- Théodore Rousseau (* 1812 - † 1867)
- Charles Emile Jacque (* 1813 - † 1894)
- Charles-François Daubigny (* 1817 - † 1878)
- Félix Ziem (* 1821 – † 1911)
- William Morris Hunt (* 1824 - † 1879)
- Paul Désiré Trouillebert (* 1829 - † 1900)
- Homer Dodge Martin (* 1836 - † 1897)
Stúpencom tejto školy na Slovensku bol Ladislav Medňanský.
Realistickí maliari Jean-Francois Millet a Jean-Baptiste Camille Corot sú tiež niekedy voľne spájaní s touto školou.