Cestovanie v čase

Napriek tomu, že až do začiatku 20. storočia bolo cestovanie v čase považované za nemožné, fyzik Albert Einstein pomocou špeciálnej teórie relativity ukázal, že do budúcnosti je cestovať možné. Podľa tejto teórie, pokiaľ sa akékoľvek teleso približuje rýchlosti svetla, čas sa pre neho z hľadiska ostatných spomalí, takže vlastne cestuje do budúcnosti. Rovnaký efekt je možný docieliť pobytom v silnom gravitačnom poli, napr. v blízkosti čiernej diery. Pri žiadnom z tých spôsobov nie je možné cesty späť do minulosti, cesta je len jednosmerná.

Cestovanie do minulosti je teoreticky omnoho zložitejšie a aj moderná fyzika ho je schopná len ťažko popísať. Odborníci sa delia na dva tábory, niektorí poukazujú na to, že to možné je, niektorí ho odmietajú.

Odporcovia svoje hlavné argumenty stavajú na existenciu časových paradoxov. Časový paradox je jav, kedy by prípadný pozorovateľ mohol pomocou cesty časom do minulosti zabrániť tomu, aby do nej odcestoval, a vytvoril tak situáciu, ktorá nemá riešenie, stav kedy reakcia zruší akciu (Paradox starého otca).

Naproti tomu, tí ktorí veria v takúto možnosť, poukazujú napr. na to, že pri priblížení dvoch kozmických strún by mohlo prísť k situácií, ktorá by cestovanie do minulosti umožnila, napr. na modely všeobecná relativity, v ktorých sa vyskytujú častice s uzavretou svetočiarou. Pohybové rovnice potom zostávajú konzistentné aj v systémoch s umelým zavedeným strojom času a ukazuje sa, že aj spomínané paradoxy môže príroda obísť. Otvorenou však zostáva otázka vytvorenia stroja času. Niekedy sa poukazuje na fakt, že keby bolo možné cestovať podľa klasických predstáv do minulosti, mali by sme okolo seba pozorovať návštevníkov z budúcnosti, čo sa nedeje. Avšak, podľa určitých teórií je možné vytvoriť len taký stroj času, ktorý umožňuje návrat len do okamihu jeho zostrojenia. Bolo by teda možné sa vracať len do doby vytvorenia prvého z nich, čo sa zatiaľ nestalo.

Jeden z teoretických prostriedkov na cestovanie do minulosti sú tzv. červie diery.