Cassiniho delenie
Cassiniho delenie alebo Cassiniho medzera je tmavá medzera medzi vnútornou a vonkajšou časťou Saturnovho prstenca, viditeľná ďalekohľadom. Objavil ju G. D. Cassini v roku 1675. Jej šírka je 4 500 km a oddeľuje prstenec A od prstenca B. Je to najvýraznejší rys Saturnových prstencov a je pozorovateľné aj malým ďalekohľadom zo Zeme.
_large.jpg.webp)
Dôvodom vzniku Cassiniho medzery je gravitačné pôsobenie veľkých saturnových mesiacov, hlavne Mimasa a tiež častíc v prstenci B. To nedovolí drobným telesám, z ktorých sú prestence zložené, zhromažďovať sa v Cassiniho medzere. Napriek tomu sa aj v medzere nachádzajú nejaké častice (aj keď s oveľa menšou hustotou ako v hlavných prstencoch), ktorých súhrnná hmotnosť je odhadovaná na 0,5 x 1018 kg. Delenie sa rozprestiera vo výškach 117 400 až 121 900 nad hornou hranicou Saturnových oblakov.