Prstenec B
Prstenec B je jeden z prstencov planéty Saturn. Je to najväčší a najhustejší Saturnov prstenec a skladá sa z tesne priliehajúcich zhlukov čiastočiek oddelených skoro prázdnymi oblasťami. Tieto elegantne usporiadané zhluky v Saturnovom prstenci B sa nepretržite zrážajú. Prstenec nie je tvorený homogénnym oblakom čiastočiek. Miesto toho sú v ňom čiastočky zoskupené do zhlukov medzi nimi je prázdny priestor.
Od susedného prstenca A ho oddeľuje Cassiniho delenie. Z vnútornej strany hraničí s prstencom C. Častice v prstenci majú veľkosť asi 1 cm až 5 metrov. Saturn obehnú za približne 7,9 hodín pri vnútornom okraji. Vo väčších vzdialenostiach od planéty obežná doba častíc vzrastá až po 11,14 hodiny pri vonkajšom okraji. Vnútorný okraj sa nachádza vo vzdialenosti 92 260 nad vrchnými mrakmi, (čo je 1,53 priemeru Saturna), vonkajší vo vzdialenosti 117 580 km od planéty (1,95 priemeru Saturna). Celková hmotnosť častíc v tomto prstenci sa odhaduje na 3 x 1018 kg.
Pri prelete pod prstencom by bolo opakovane vidieť striedanie tmy a zábleskov slnečného svetla prechádzajúceho cez medzery. Vedci mnohokrát pozorovali jas určitej hviezdy, keď sa pred ňou presúvali prstence. Štúdium jasu hviezdy za prstencami umožnilo zmapovať trojrozmernú štruktúru a naučiť sa viac o tvare, medzerách a orientácii zhlukov čiastočiek. To poskytlo možnosť zmerať množstvo materiálu v prstenci medzi hviezdou a kozmickou sondou. Nakoľko predchádzajúce interpretácie predpokladali, že čiastočky v prstenci sú rozložené rovnomerne, vedci podceňovali celkovú hmotnosť prstencov Saturna. Ich hmotnosť môže byť v skutočnosti dvojnásobná oproti pôvodným odhadom.
Nové poznatky pomôžu porozumieť otázke veku a tým aj pôvodu prstencov. Pozorovania potvrdili, že vzájomné gravitačné priťahovanie čiastočiek prstenca vytvára zhluky. Ak by zhluky boli ďalej od Saturna, mohli by sa zmeniť na mesiac. Keďže sú však tak blízko k materskej planéte, ich rozdielne rýchlosti obehu okolo nej rušia gravitačné priťahovanie. Zhluky sa naťahujú a menia, neustále sa formujú a rozpadajú, keď dosiahnu priečny rozmer okolo 30 až 50 metrov. Väčšina čiastočiek je v niektorom zo zhlukov, no ponechávajú si schopnosť prechádzať z jedného zhluku do druhého, keď tieto zanikajú a vytvárajú sa nové. Pri hustote B prstenca, predpovedal klasický model, že čiastočky sa zrážajú priemerne dvakrát za hodinu. Najnovšie výsledky ukazujú, že častice v prstenci B trávia väčšinu svojho času v takmer spojitom kontakte s inými časticami. Tieto zhluky môžu pôsobiť ako superveľké častice, ovplyvňujúce spôsob rozširovania sa prstencov vyvolaný zrážkami.
Zhluky sú viditeľné vo všetkých nepriesvitných oblastiach prstenca B. Prekvapením je zistenie, že zhluky v B prstenci sú široké a veľmi ploché, podobajú sa na veľké hárky čiastočiek. Sú približne 10 až 50-krát širšie ako hrubšie. Zhluky v prstenci B sú plochšie a medzery medzi nimi sú menšie než medzery v susednom prstenci A.
