Carmina Burana
Carmina Burana je súbor stredovekých pijáckych, ľúbostných a iných básní a piesní, pochádzajúci z 11. - 13. storočia, spísaný okolo roku 1230. Básne známe z rukopisu nájdeného v benediktínskom kláštore v Benediktbeuern, v dedinke na úpätí bavorských Álp. Rukopis je v súčasnosti uložený v Štátnej bavorskej knižnici.
Názov
Latinský názov Carmina Burana vytvoril Johann Andreas Schmeller, nemecký lingvista v roku 1847. Odkazuje na hornonemecké Bur (pripomínajúce nemecký názov Bavorska: Bayern). Carmina Burana teda znamená „piesne z Bavorska“.
Jazyky
Najväčší počet z asi dvesto básní je napísaný v stredovekej latinčine, ďalšie sú v tzv. hornej nemčine, či dialektoch francúzštiny. Zaujímavé je, že niektoré z nich sú v tzv. makarónčine, čo je kombinácia niekoľkých jazykov v jednom texte (tu latinčina a horná nemčina alebo francúzština).
Básne nie sú napísané v klasických latinských metroch hexametra či pentametra, väčšinou je použitý nepravidelný rytmus, ale verše sa zvyčajne rýmujú striedavým rýmom.
Časti rukopisu
Rukopis je rozdelený do šiestich častí:
- Carmina ecclesiastica (náboženské témy)
- Carmina moralia et satirica (satirické a moralistické piesne)
- Carmina amatoria (ľúbostné piesne a piesne oslavujúce jar)
- Carmina potoria (pijácke piesne)
- Ludi (náboženské hry)
- Supplementum (doplnky - obsahujú napr. iné varianty starších piesní)
Zhudobnenie textu
Text bol veľakrát zhudobnený, najznámejšie zhudobnenie je bezpochyby z roku 1924, keď Carl Orff zhudobnil 24 básní.
