Carl David Anderson

Carl David Anderson sa narodil v New Yorku švédskym prisťahovalcom. Študoval fyziku a techniku na Caltechu v Kalifornii v USA (titul B.S. získal v roku 1927; titul Ph.D. v roku 1930). Pod dohľadom Roberta A. Millikana začal študovať kozmické žiarenie pomocou fotografií z hmlovej komory. Počas tohto výskumu nečakane objavil novú časticu s hmotnosťou elektrónu, avšak s opačným elektrickým nábojom, ktorú nazval pozitrón (Andersonov návrh premenovať elektrón na „negatrón“ sa neujal). Objav pozitrónu, publikovaný v roku 1932, potvrdil teoretickú predpoveď Paula Diraca o existencii antičastice k elektrónu.

Carl David Anderson tiež ako prvý získal priamy dôkaz existencie pozitrónu tak, že vytvoril elektrón-pozitrónové páry dopadom žiarenia gama na rôzne materiály.

V roku 1936, v ktorom získal Nobelovu cenu za objav pozitrónu, objavil so svojím študentom Sethom Neddermeyerom ďalšiu novú časticu. Táto častica pri prechode magnetickým poľom stáčala pod väčším uhlom ako elektróny, ale menším ako protóny. Anderson a Neddermeyer predpokladali, že nová častica má rovnakú veľkosť náboja ako elektrón a hmotnosť medzi elektrónom a protónom (zhruba 207-krát väčší ako elektrón). Preto sa domnieval, že ide o mezón (vtedy nazývaný „mezotrón“ či „mú mezón“), ktorý mal byť podľa Yukawovej teórie z roku 1935 časticu sprostredkujúcu silnú interakciu medzi protónom a neutrónom. Neskôr sa ukázalo, že táto častica neinteraguje silne a patrí teda medzi leptóny. Dnes ju nazývame mión.

Carl David Anderson pracoval väčšinu svojho života na Caltechu. Počas druhej svetovej vojny riadil výskum raketovej techniky. Zomrel v roku 1991 a je pochovaný vo Forest Lawne, Hollywood Hills Cemetery v Los Angeles.

• C.D. Anderson, „The Positive Electron“, Phys. Rev. 43, 491 (1933)

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Carl David Anderson

• Carl David Anderson