Buldus
Svätý Buldus (lat. Buldus, Buldi; maď. Bőd) (* 1009? – † 1046, Budapešť) bol uhorský mučeník a biskup. Zahynul počas pohanského povstania v Uhorsku v roku 1046.
| sv. Buldus | |||
| biskup a mučeník | |||
| Biografické údaje | |||
|---|---|---|---|
| Narodenie | 1009? | ||
| Úmrtie | 1046 | ||
| Svätenia | |||
| Cirkev | rímskokatolícka | ||
| Svätec | |||
| Kanonizácia | 1083 | ||
| Sviatok | 24. september | ||
| |||
Historické pramene sa rozchádzajú v otázke určenia diecézy, v ktorej sv. Buldus ako biskup pôsobil. Podľa historikov bol najpravdepodobnejšie biskupom v Jágri (Eger), snáď vo Vespréme (Veszprém), Alba Iulii (Gyulafehérvár), či v Bihari.
Je teda pravdepodobné, že bol biskupom v niektorej z uhorských diecéz na východ od Dunaja, pretože z Väčšej legendy o sv. Gerardovi sa dozvedáme, že po vypuknutí nepokojov v Uhorsku v roku 1046 utekal do bezpečia na západ krajiny spolu s čanádskym biskupom Gerardom (Gelért) a biskupom Benetom. Biskupi, ku ktorým sa pridal i nitriansky biskup Bystrík, sa zhromaždili v opevnenom Stoličnom Belehrade (Székesfehérvár).
Po správe, že sa kráľoviči Ondrej a Levente blížia k Pešti, sa biskupi rozhodli, že ich pôjdu privítať, aby jedného z nich korunovali za uhorského kráľa. Keď sa biskupi priblížili k peštianskemu prievozu, dostihlo ich pri Dunaji vojsko pohanského (?) Vatu, ktoré na nich zaútočilo z hory Kelen s úmyslom ich usmrtiť. Spŕška kameňov, ktorá biskupov zasiahla, biskupa Bulda smrteľne zranila.
Bol svätorečený spolu so sv. Gerardom a sv. Bystríkom v roku 1083. Spoločný sviatok týchto troch svätcov stanovila Sabolčská synoda v roku 1092 na 24. septembra.