Dymaxion House

Prvý raz sa R. B. Fuller zaoberal myšlienkou Dymaxion House v roku 1927. Chcel hromadne vyrábať dom aj s jeho hygienickým zázemím. Pri prvom návrhu sa R. B. Fuller inšpiroval architektúrou sila. Jeho myšlienku sa mu podarilo realizovať až v roku 1929.

Počas druhej svetovej vojny sa vláda spojených štátov rozhodla objednať si u Fullera bytové jednotky do Perzského zálivu ako prenosné ubytovanie pre armádu, nazvané Wichita House. Neskôr si uvedomil, že vhodným tvarovaním a umiestnením vetracích zariadení , môže v takomto type domov vzniknúť vertikálny prúd vzduchu, čo sa dá využiť pri realizácii ďalších prototypov.

Dymaxion Hause mal šesťuholníkový pôdorys so stredovým stĺpom. Konštrukcia a zariadenie domu boli zavesené na oceľových lanách vychádzajúcich zo stredového piliera. Pilier zároveň slúžil aj na rozvod vzduchu, tepla a svetla. V exteriéri bol na vrchu stožiara umiestnený systém šošoviek, ktoré rozvádzali slnečné svetlo do miestností. Strecha bola aerodynamicky tvarovaná, aby vzduch mohol plynule obtekať budovu. Fuller chcel týmto podporiť myšlienku toho, že jeho dom je univerzálny, teda vhodný aj do búrkových morských oblastí, tak ako aj do veľkých pláni v Amerike a Ázii.

Dispozícia domu obsahovala štyri trojuholníkové miestnosti, z ktorých boli dve spálne, kuchyňa s komorou a knižnica a jednu miestnosť v tvare kosoštvorca, v ktorej sa nachádzala obývačka. Všetky miestnosti v dome boli so svojim zariadením zavesené na stredovom stĺpe a mohli sa kedykoľvek vymeniť za novší typ. Každá spálňa mala vlastnú kúpeľňu. Použitá voda sa recyklovala a mohla byť znova použitá. Tuhý odpad sa stláčal do balíkov a mohol sa využiť ako hnojivo.

Odhliadnuc od konštrukčného riešenia R. B. Fuller mal veľa pokrokových nápadov ako vylepšiť domáce zariadenia. Bola to napríklad práčka, ktorá by žmýkala a sušila šaty, umývačka riadu na čistenie, sušenie a odkladanie riadu. Ďalej navrhol, aby sa všetko utieranie prachu a čistenie vykonávalo mechanicky, pomocou stačeného vzduchu a vakuového systému zabudovaného v stĺpe. Namiesto sprchy navrhol takzvaný fog gun, na princípe rozprašovenaj vody stlačeným vzduchom, pričom sa spotrebovala len jedna šálka vody na osprchovanie. Kúpeľňa bola modrá.

Knižnica, ktorá bola umiestnená v dome, mala slúžiť aj na vzdelávanie detí. Obsahovala mapy, glóbusy, otočné knižnice, kresliace dosky a písacie stroje, rádio a dokonca aj televíziu, ktorej prototyp bol zostrojený zatiaľ len v laboratóriu v roku 1927.

Postele v dome boli pneumatické a tak sa dala nastavovať ich tvrdosť, takisto aj podlahy a niektoré časti domu, čo pomáhalo akustickej pohode v miestnostiach. Keďže dom nebol skonštruovaný klasickými stenami , tak boli jednotlivé miestnosti viac priestranné a flexibilnejšie. R. B. Fuller predvídal vývoj fotobuniek, tak navrhol veľa zariadení na ovládanie svetelným lúčom.

Boli postavené dva prototypy Dymaxion House, jeden v interiéri, Barwise House a jeden v exteriéri, Danbury House. Žiadny Fullerov Dymaxion House nebol nikdy postavený a nikto v ňom nežil. Jedine dva prototypy domu skonštruované spoločnosťou na výrobu lietadiel, odkúpil William Graham. V roku 1948 si postavil hybridnú verziu ako svoj rodinný dom, v ktorom žil až do sedemdesiatych rokov. Avšak Graham v ňom vypol ventiláciu a odstránil mnohé vnútorné vybavenie. Vytvoril z neho prístavbu k svojmu domu a nie samostatne stojaci objekt ako to zamýšľal Fuller. V roku 1991 rodina Grahamovcov darovala tento Dymaxion Hause múzeu Henryho Forda. Po náročnom obnovovaní pôvodného zariadenia, nainštalovali do domu aj chýbajúce časti, ktoré skonštruovali pomocou podrobnej Fullerovej dokumentácie. Bolo to skoro 3 000 kusov, ktoré boli pôvodne zariadením domu. Od roku 2001 je prístupný verejnosti. Systém na odvod dažďovej vody nebol skonštruovaný, lebo sa o ňom nenašli žiadne dôkazy. Bol to systém, ktorý z presakujúcej strechy, odvádzal vodu do nádrže. Pôvodný obyvatelia považovali najmä dymaxion kúpeľňu za príjemné miesto a vyhovovala najmä deťom, lebo bola prakticky nezničiteľná a obsahovala mnohé vymoženosti.

Kritika Dymaxion House spočívala najmä v tom, že dom absolútne nerešpektoval danosti okolia, ani svoje okolie, či architektúru v danom území. Ďalším dôvodom bola energetická náročnosť, čo bolo spôsobené použitím nevhodných materiálov ako je hliník. Avšak R. B. Fuller si ho vybral najmä preto, že má ľahkú hmotnosť, vysokú pevnosť a dlhodobú odolnosť, čo podľa neho vyvažovalo jeho nevýhody. Aj jeho úprava bola cenovo náročná, ale bolo logické že zvolil hliník, lebo prototypy boli postavené v továrni na lietadlá.

Wichita House bol projekt, ktorý R. B. Fuller navrhol počas druhej svetovej vojne. Pokúšal sa vyvinúť typ cenovo ľahko prístupného príbytku pre každého. Tento projekt pokračoval zdokonaľovaním pôvodného Dymaxion House, až na to že podlaha mala byť okrúhla. Reakcie na tento prototyp boli veľmi pozitívne, napriek tomu, že sa nikdy nedostali do priemyselnej výroby.