Bokša

Prvá písomná zmienka je z roku 1390 a spomína sa v spore medzi Rozgoňovcami a Cudarovcami. Od roku 1394 sa na základe dohody Bokša dostáva do majetku pánov Zborovského hradu.

V roku 1414 je Bokša zapísaná pod názvom „Baxa“, v roku 1415 a 1416 „Baksa“.

V roku 1427 boli tunajšie domácnosti zdanené 24 port, takže Bokša bola stredne veľkou dedinou a hospodárilo tu vyše 25 poddanských domácností. Údaje z roku 1507 zaznamenávajú Bokšu ako slovenskú sedliacku dedinu so slovenským obyvateľstvom. Bokša sa v polovici 16. storočia, zrejme vplyvom moru a vojnových udalostí takmer vyľudnila a v druhej polovici 16. storočia dostala nových zemepánov – Alagiovcov a iných.

V roku 1600 tu bola zemepánska kúria, dom šoltýsa a ďalších šesť sedliackych domov. V druhej polovici 16. storočia tu zemepáni usadili valachov – Rusínov. Postupne sa úplne vymenilo staršie roľnícke obyvateľstvo za valašských gazdov patriacich východnému cirkevnému obradu.

V roku 1715 mala Bokša 13 domácností. V roku 1787 sa uskutočnilo prvé reálne sčítanie obyvateľstva – v Bokši v tom čase bolo 31 domov, 39 rodín a 215 obyvateľov. Údaje z roku 1827 potvrdzujú 40 domov a 297 obyvateľov.

Po cholere v roku 1831 vypukol v zime 1835 v Zemplíne vplyvom neúrody hlad. ďalší hladomor postihol Bokšu v rokoch 1846 – 1847 a pridružila sa k nemu aj epidémia kiahní a týfusu. V roku 1846 tu žilo 328 obyvateľov. Ťažké životné podmienky donútili mnohých obyvateľov vysťahovať sa najmä do zámoria.

V roku 1900 sa v cudzine nachádzalo 43 obyvateľov Bokše. V období druhej svetovej vojny postihli obec represálie zo strany nemeckých vojsk, keď obyvatelia museli opustiť svoje domovy a evakuovať smerom do západných okresov. Po oslobodení Červenou armádou sa obyvatelia vrátili domov, kde našli viaceré domy vypálené a ďalšie rozbité a neobývateľné.

Najväčšie zmeny v živote ľudí obce priniesli 50. roky 20. storočia. JRD v Bokši bolo založené 1. decembra 1949, ako prvé v okrese Stropkov. Prvým predsedom sa stal Michal Rusnák, ktorý bol zároveň priekopníkom a otcom výstavby. V roku 1950 bola v obci zavedená elektrina, upravená cesta a urobené chodníky. Taktiež bol zregulovaný potok, ktorý často spôsobil pri záplavách veľké škody. V roku 1958 bolo zavedené vodovodné potrubie do JRD a všetkých rodinných domov. Prvý autobus začal do Bokše premávať v roku 1960. V Bokši v roku 1961 stála aj píla na spracovanie dreva.

V roku 1964 došlo k zlúčeniu Bokše s mestom Stropkov.

V roku 1973 sa začalo s výstavbou materskej školy, ktorá bola dokončená v roku 1975. Kultúrny dom sa v Bokši začal stavať v akcii "Z" v roku 1974 a odovzdaný bol do prevádzky v roku 1977. Výstavba nového mostu cez rieku Ondavu bola ukončená 31.mája 1974. Za pomoci RD v Stropkove a Jednoty Svidník sa mesto pričinilo o to, že v roku 1989 bola Bokša splynofikovaná. Obyvatelia mestskej časti Bokša iniciovali v roku 1998 referendum, v ktorom sa obyvatelia vyslovili za odčlenenie Bokše od mesta Stropkov. Pre neochotu vtedajších poslancov mesta Stropkov sa odčlenenie nepodarilo dotiahnuť do konca.^{[chýba zdroj]}

Najstaršou, dodnes stojacou stavbou v Bokši je murovaný chrám, zasvätený sv. Michalovi Archanielovi z roku 1774. Ide o barokovo - klasickú stavbu, ktorá sa týči nad obcou a v jej areáli je starý cintorín. Tento chrám pravdepodobne stojí na mieste, kde pôvodne stála drevená cerkva, ktorá sa spomína v roku 1746. Z roku 1788 pochádza zmienka o gréckokatolíckej farnosti Bokša s filiálkami v Stropkove, Sitníkoch, Šandali a Tisinci.

V roku 2000 sa začalo na pozemku, kde roky stála farská budova, s výstavbou nového Chrámu sv. Petra a Pavla. Základný kameň posvätil 17.júna 2001 vtedajší biskupský vikár o. Pavol Repko. V tej dobe pôsobil vo farnosti o. Jozef Vojtila CSsR, ktorý myšlienku stavby s pomocou nadšencov začal realizovať. Posviacka tohto diela sa konala 27. októbra 2002 a viedol ju prešovský sídelný biskup Mons. Ján Hirka.