Bobor európsky

Bobor európsky (iné názvy: bobor vodný, bobor eurázijský[2][3]; lat. Castor fiber) je jeden z dvoch druhov bobrov. Patrí medzi bobrovité hlodavce. V minulosti obýval súvisle celú Palearktídu. Výskyt na Slovensku bol doložený na 11,6 % územia.[2] Na Slovensku je to zákonom chránený druh živočícha.

bobor európsky
Stupeň ohrozenia
[1]
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Castor fiber
Linnaeus, 1758
Synonymá
Bobor vodný, bobor

Rozšírenie bobra európskeho – červené
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
 Biologický portál

Vzhľad

Je to najväčší európsky hlodavec. Dĺžka 75 – 100 cm, chvost 30 – 40 cm, hmotnosť 15 – 30 kg. Chvost pri koreni je síce okrúhly a osrstený, ale na rozšírenej časti holý a zhora sploštený, široký. Má zavalité v zadnej časti rozšírené telo s krátkymi nohami; celkové zafarbenie srsti môže na chrbte varírovať od hnedogaštanovej po tmavohnedú; naspodku je bledší, zemitohnedý; pĺzne postupne po celý rok, najintenzívnejšie v apríli – máji a v auguste – septembri, samce o mesiac neskôr ako samice.

Život

Bobrovi vyhovuje kombinácia stojatých a tečúcich vôd v nížinách a podhorských oblastiach. Na brehoch musí byť dostatok tzv. mäkkých drevín: vŕb, jelší, briez a topoľov. Voda musí byť dostatočne hlboká aby v lete nevysychala a v zime nepremŕzala až na dno. Žije v kolónii, bobrie páry zostávajú spolu po celý život. Vlastnými staviteľmi sú samič­ky, samčekovia materiál prinášajú a podávajú.

Pôsobí ťažkopádne a zavalito. Je aktívny aj v zime, najmä večer a v noci. Je dobre prispôsobený pohybu vo vode: plávacie blany na nohách a sploštený neosrstený chvost slúži ako kormidlo. Pod vodou vydrží až 20 minút. Stavia si brlohy vyhrabané do brehov s vchodom a východom pod vodou alebo si na aktívne zahradenom (zaplavenom) jazierku postaví z hliny a vetiev veľkú kopu, tzv. „bobrí hrad“, s vnútornou komorou asi 80 cm širokou a 35 cm vysokou. Ohrýza kmene do kužeľa, a tak dokáže zoťať aj veľké stromy do hrúbky 50 cm. Konáre zabudováva i do hrádze, ktorou prehradí tečúcu vodu, a používa tiež pri stavbe tzv. bobrích hradov so suchými komorami, ktoré prečnievajú hla­dinu vody až do výšky 1,5 metra. Podobné komora/komory si bobor buduje aj v brehoch, v kto­rých prespáva najdlhšiu časť zimy bez toho, aby teplota jeho tela – ako pri pravom zim­nom spánku – silnejšie poklesla.

Obydlia si budujú aj v brehoch vodných tokov alebo nádrží v lesnatej krajine tak, že východ ústi vždy pod vodnou hladinou a priestranný brloh je položený vyššie. Býva suchý a čistý, vystlaný rozžuvanými drobnými triesočkami. Kanály sú obyčajne zaplavené vodou. Bobry ich budujú vyhrabávaním v pôde a v rašeline, vyhryzávaním v tŕstí a ohradzovaním plytkých úsekov.

Rozšírenie na Slovensku

Zo 429 mapovacích kvadrátov DFS sa celkovo trvalo vyskytoval v 50 (11,6 % rozlohy Slovenska, do roku 1964 len v 41, 9,5 %) v nadmorských výškach 113 (Sap, Dunaj) – 825 m n. m. (Veľké Osturnianske jazero) a prechodne sa vyskytol v 1 551 m n. m. (Zelené pleso, Východné Tatry).[2] Od roku 1977 sa šíri z Dolného Rakúska na Záhorskej a Podunajskej nížine a od roku 1981 z Poľska.[4]

Potrava

Živí sa takmer výlučne kôrou stromov, ktorú si uchováva aj na zimu. Za rok spotrebuje asi 4000 kg dreva s kôrou. Príležitostne sa živí aj rôznymi rastlinami, trsťou a výhonkami lekna, spásajú aj trávu a ak sú v blízkosti polia, príležitostne aj poľnohospodárske plodiny.

Rozmnožovanie

Obi­dve pohlavia majú pižmové žľazy, ktorých výluč­kom sa vábia. Páriky sú najmä počas ruje nežné, posediačky sa objímajú, láskajú, začiatkom jari sa pária. Pári sa v januári až marci a po 104 – 107 dňoch samica rodí v pobrežnom brlohu 1 – 2 (2 – 5) osrstené a vidiace mláďatá. Tie sú krátko po narodení schopné plávať. V 3. roku osídľujú vlastné teritóriá. Pohlavne dospievajú v 3 – 4 rokoch a dožívajú sa 15 – 20 rokov.[5]

Galéria
  • Strom ohryzený bobrom, Poľsko
  • Spadnutý strom, zvalený bobrom, Česko
  • Veľká bobria hrádza
  • Bobria hrádza, Litva
  • Hrad bobra, Rusko
  • Bobria nora, Poľsko
  • Odtlačky chodidiel v snehu

Referencie
  1. IUCN Red list 2017.1. Prístup 20. júna 2017.
  2. KRIŠTOFÍK, Ján; DANKO, Štefan, et al. Cicavce Slovenska, rozšírenie, bionómia a ochrana. Bratislava : Veda, 2012. Autori druhu Dušan Valachovič, Vladimíra Hanzelová & Marta Špakulová. ISBN 978-80-224-1264-3. Kapitola Bobor euroázijský (európsky, vodný) - Castor fiber, s. 81 - 85.
  3. BALÁŽ, Ivan; AMBROS, Michal; TULIS, Filip, et al. Hlodavce a hmyzožravce Slovenska. Nitra : Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, fakulta prírodných vied, 2013. ISBN 978-80-558-0437-8. Kapitola Bobor euroázijský, s. 34 - 35.
  4. Ing. Dušan Valachovič, spolupráca: RNDr. Jaromír Šíbl, Mgr. Michal Adamec. Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky Banská Bystrica PROGRAM ZÁCHRANY bobra vodného (Castor fiber Linné 1758) [online]. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody SR, 2008, [cit. 2018-01-12]. Dostupné online.
  5. "Atlas živočíchov - Bobor vodný . pub. 2009 Dostupné online

Iné projekty
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.