Biatek

Biatek (iné názvy: minca typu Biatec, minca biatekovej skupiny, minca bratislavského typu, bratislavská keltská minca, zriedkavo minca Veľkobójov[1]) je typ keltských mincí.

Môže ísť o veľkú striebornú keltskú (bójsku[2]) mincu, s hmotnosťou 16,5 – 17 g[3] a s častým nápisom BIATEC, asi meno keltského kniežaťa.[4] Alebo dúhovky (7 g) a ďalšie malé mince, ľahšie ako 17 g.[5]

Opis

Majú základ v gréckomacedónskom mincovníctve, z časti na nich ale vplýval rímsky denár.[5]

Mince majú špecifický keltský charakter a doteraz nejasné vyobrazenia z keltskej mytológie. Nápisy v latinke naznačujú rímsky vplyv.[2] Existuje viacero typov. Na minciach je na jednej strane zobrazený cválajúci človek s ratolesťou v ľavej ruke, v pravej ruke drží opraty. Na inom type drží v ruke meč a štít.[2] Na druhej strane je jedna alebo dve hlavy (mužská a ženská, asi Honos a Virtus).[6][7] Niektoré mince mali na hranách krúžkovaný vzor. Razili ich na území dnešnej Bratislavy (bratislavské oppidum), od 1. storočia pred Kr., kde je aj ich najväčšia koncentrácia,[4] pravdepodobne do konca okupácie provincií Panónia a Norikum, cca rok 10 pred Kr.[5] Pomenovanie sa používa aj pre ďalšie keltské strieborné mince napríklad s nápisom NONNOS, alebo vzácnejšie aj DEVI(L), BUS(S)U, BUSSUMARUS, FABIARIX, AMIORIX, EVOIVRIX, COISA, TITTO, COUNOS a ďalšie.[5] Pravdepodobne išlo o mená panovníkov, ktorí razili mince typu biatek.[8]

Ich nominálna hodnota bola tetradrachma alebo hexadrachma.[2]

Od decembra 2008 stojí plastika s podobou mince Biatec pred budovou Národnej banky Slovenska.

Nálezy

Na území Bratislavy sa do roku 2006 našlo osem veľkých nálezov keltských mincí (poklady).[9][10] V roku 1776 sa našiel tzv. prvý poklad biatekov, pravdepodobne v lokalite Blumentál. Rozsah nálezu nie je presne známy, ale išlo asi o 50 mincí.[1] V roku 1920 sa našiel neznámy počet a na neurčitom mieste. Pri výstavbe budovy Tatrabanky v roku 1923 bol nájdený tzv. bratislavský poklad, viac ako 400 mincí. V roku 1927 sa našlo na Námestí slobody asi 50 mincí. Ďalší hromadný nález 37 mincí bol v lokalite Hausbergeln pred rokom 1930. V roku 1937 sa znova našlo na Námestí slobody 59 mincí. V roku 1942 sa na Žilinskej ulici našlo 270 mincí a posledný veľký nález, 22 mincí, bol na Bratislavskom hrade. Veľa drobných nálezov sa našlo v okolí Bratislavy.[10]

V roku 1995 bolo v Nemecku zdokumentovaných 14 mincí z neznámej lokality.[2]

Galéria
  • Pôvodná minca biatek a rovnaký motív na modernej slovenskej 5 korunovej minci.
  • Plastika Biateca pri NBS v Bratislave.
  • Minca s jednou hlavou.

Referencie
  1. ANDREJ VRTEL – ROBERT GREGOR MARETTA. POKLAD KELTSKÝCH MINCÍ OBJAVENÝ V BRATISLAVE ROKU 1776: LOKALIZÁCIA MIESTA NÁLEZU [online]. Bratislava : Slovenská akadémia vied, [cit. 2020-02-17]. Dostupné online.
  2. MILITKÝ, Jiří. Hromadný nález hexadrachem typu Biatec a stříbrného ingotu z neznámé lokality. K otázce původu stříbra u středoevropských Keltů [online]. arup.cas.cz, [cit. 2020-02-17]. Dostupné online.
  3. FILIP, Jan: Keltská civilizace a její dědictví. Praha: Academia, 1995. ISBN 80-200-1079-3. S. 140.
  4. biatek. In: NOVOTNÝ, Bohuslav, a kol. Encyklopédia archeológie. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1986. 1032 s. S. 99.
  5. EISNER, Jan. Slovensko v pravěku. [s.l.] : Učená spoločnosť Šafárikova, 1933. 380 s. S. 192. (po česky)
  6. Rare Biatec Hexadrachm [online]. cngcoins.com, [cit. 2020-02-17]. Dostupné online.
  7. Biatex Hexadrachm [online]. kernunnos.com, [cit. 2020-02-17]. Dostupné online.
  8. Prínos Leva Zachara ku keltskému mincovníctvu v Bratislave [online]. snm.sk, [cit. 2020-02-17]. Dostupné online.
  9. Na území Bratislavy sa zatiaľ našlo osem keltských pokladov mincí. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2006-05-05. Dostupné online [cit. 2020-02-17]. ISSN 1335-4418.
  10. EVA KOLNÍKOVÁ – FRANTIŠEK BAKOS – PETER PAUDITŠ. ZDROJE KOVU V KELTSKÝCH MINCOVNIACH NA SLOVENSKU [online]. ZBORNÍK SLOVENSKÉHO NÁRODNÉHO MÚZEA CXII– 2018 ARCHEOLÓGIA 28, [cit. 2020-02-17]. Dostupné online.

Iné projekty
  • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Biatek
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.