Bernikla tmavá

Bernikla tmavá alebo hus bernikla[2] (Branta bernicla) je zúbkozobec, patrí do rodu Bernikla. Je z nich najmenšia a najtmavšia. Hniezdi na pobreží v polárnej oblasti. Tie čo hniezdia v Európe, zimujú na pobrežiach Severného mora, na brehoch Francúzska, Portugalska a patria do poddruhu Branta bernicla hrota.[3] V zime a počas migrácie je u nich zvláštnosťou úzka väzba na more a morské pobrežie. Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov bernikla tmavá patrí medzi najmenej ohrozené druhy, trend celkovej populácie nie je známy, v severnej Amerike bol zaznamenaný za posledných 40 rokov malý, štatisticky nevýznamný nárast populácie, trend v Európe je neznámy.[1]

bernikla tmavá
Stupeň ohrozenia
VyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
(globálne[1])
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Branta bernicla
Linnaeus, 1758
Synonymá
hus bernikla

Mapa rozšírenia poddruhov bernikly tmavej
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
 Biologický portál

Opis

Bernikla tmavá meria asi 56–61 cm, s rozpätím krídel 110–120 cm [4] a váhou približne 1,5 kg. Má čiernu hlavu a krk, na krku dve biele škvrny. Krídla a chrbát sú sivo-hnedé. Väčšina letiek na krídlach je čierna. Brušná strana je tiež tmavá, ale svetlé okraje pier tvoria na bokoch pásy. Brucho a chvostové krovky majú biele. Zobák aj nohy sú čierne. Mláďatá nemajú biele škvrny na krku.[5]

Poddruhy

Rozlišujeme tri poddruhy.

  • nominátnu formu Branta bernicla bernicla s tmavým bruchom a bez bielych pásikov po stranách krku
  • čiernobruchú pacifickú formu Branta bernicla nigricans so širokými bielymi pásikmi po stranách krku
  • bielobruchú s úzkymi bielymi pásikmi na bokoch krku Branta bernicla hrota

Hlas

Hlas

30 s.

Neozýva sa často. Možno ju počuť keď je v kŕdli a keď sa premiestňujú. Jej hlas za letu znie ako nosové "krrop"[4] alebo "ronk-ronk". Počas letu vydávajú aj krátke a tvrdé "ak" alebo "ek". Kŕdeľ sa ozýva zvláštnym mrmlaním.[6] Na paši neustále medzi sebou udržujú kontakt tichým "bi bi bi". Agresívne správanie sprevádza syčanie.

Výskyt a stav na Slovensku

Na Slovensku nehniezdia, zriedkavo zalietajú primiešané k iným husiam v skorom jarnom období na konci zimy, hlavne v marci a v apríli. Nálezy sú na nížinách, poliach, riekach a rybníkoch. Do roku 1980 bolo evidovaných 8 údajov. Od roku 1980 do 1999 len 4 záznamy.[3][5] Po roku 2000 bolo zistených 5 pozorovaní (február 2016).[7]

Hniezdenie

Hniezdiť začnú hneď po prílete zo zimovísk v júni. Hniezdia v kolóniách v blízkosti pobrežia v arktickej tundre. Bielobruchá forma Branta bernicla hrota často hniezdi na ostrovoch pri pobreží. Hniezda zakladajú na suchších vyššie položených miestach tundry. Znáška máva 3-5 vajec. Inkubácia trvá 24 až 26 dní a výchova mláďat 40 dní. Len čo sa mláďatká vyliahnu a obschnú, rodinky sa presídlia k najbližšej vode - k jazeru, rieke či k ústiu rieky. V tom čase sa gunáre oddelia od rodín, vytvoria samostatnú skupinu a nastupuje obdobie pŕchnutia. Od prostriedku júla do prostriedku augusta sa dospelým vymieňajú letky. V tom čase nevedia lietať. Uprostred augusta začnú lietať i mláďatá.

Potrava

Živí sa rastlinnou potravou. Prevažne „morskou trávou“[4] (Zosteraceae), vo vnútrozemí trávou a oziminou.

Ochrana

Je zákonom chránená, spoločenská hodnota je 920 € (Vyhláška MŽP č. 24/2003 Z.z. v znení č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z., účinnosť od 01.01.2015).[8]

Galéria
  • Bernikla tmavá za letu, dobre viditeľné je biele brucho, pásy na bokoch a čiarka na krku
  • Obranný postoj
  • Hniezdo
  • Mláďatá
  • Kompozitná fotografia - pomôcka na ľahšie spoznanie druhu

Referencie
  1. IUCN Red list 2020.2. Prístup 24. októbra 2020.
  2. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava : SOS/BirdLife Slovensko, 2010, rev. 2016-10-23, [cit. 2016-10-31]. Dostupné online.
  3. DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. (kap. Bernikla tmavá, str.120-121, Darolová, A.). ISBN 80-224-0714-3.
  4. JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  5. FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 1. Bratislava : Veda, 1977.
  6. PETERSON, R.T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P.A.D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
  7. Zoznam vzácnych ornitologických pozorovaní podliehajúcich hláseniu FK, Databázový systém Aves-Symfony Slovenskej ornitologickej spoločnosti/BirdLife Slovensko
  8. Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z.) s účinnosťou od 01.01.2015 [online]. epi.sk, [cit. 2020-02-18]. Dostupné online.

Iné projekty

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ringelgans na nemeckej Wikipédii.

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.