Bermudský trojuholník

Po rôznych meraniach magnetizmu v oblasti bolo zistené, že jeho hladina je na niektorých miestach pomerne vysoká. Zvýšený magnetizmus ovplyvňuje fungovanie elektroniky a kompasov (strelka neukazuje severný magnetický pól alebo sa otáča), čo by vysvetľovalo prečo tu lode často blúdia. Taktiež aj počas silných búrok tu vyvolávajú blesky. Po týchto zisteniach sa začali objavovať rôzne teórie o tom, že ešte v dávnej minulosti tu spadla kométa, ktorá vyvolala zvýšenie magnetizmu. Iné, fantastické teórie, hovoria dokonca až o tom, že silný magnetizmus strhne lode a lietadlá hlboko pod hladinu a posádku roztrhá.

Preštudovaním štatistiky sa dospelo k názoru, že v bermudskom trojuholníku sa v pomere k počtu plavieb nepotápa prakticky o nič viac lodí ako v iných moriach[1]. Okrem toho v tejto oblasti býva more nepokojné a často sa tu vyskytujú búrky. Výrazný vplyv na náhle zmeny počasia má aj Golfský prúd, ktorý zmiešava teplú a studenú vodu, čím vznikajú veľké a husté hmly, vzdušné turbulencie a podobne. Dno na týchto miestach je veľmi hlboké (napríklad priekopa Puerto Rico Trench je hlboká až 8229 metrov) a členité. Preto tu vznikajú časté vodné víry a hľadať vraky v takejto hĺbke je obťažné.

Na morskom dne sa uvoľňuje metán a stúpa postupne sa zväčšujúcich bublinách na hladinu. Loď stratí vztlak a potopí sa. Pri lietadlách je to podobné. Keď letí lietadlo nad morom a nikde nie je zem je ťažké zistiť skutočnú výšku bez prístrojov. Takže keď lietadlo obklopí bublina metánu (metán má menšiu hustotu ako vzduch) prístroje na určovanie výšky nefungujú správne a ukazujú že lietadlo je oveľa vyššie ako by malo byť, tak pilot zíde nižšie, a tým je vysoká pravdepodobnosť, že narazí do hladiny oceánu. Metán môže tiež spôsobiť zlyhanie motorov lietadla.