Bardejovský katechizmus z roku 1581

Bardejovský Malý katechizmus je prekladom diela Der kleine Kathechismus Dr. Martina Luthera. Ide o najstaršiu slovenskú knihu, ktorú roku 1581 ako jediné slovenské vydanie medzi mnohými latinskými, nemeckými a niekoľkými maďarskými vytlačil významný tlačiar Dávid Gutgesel v Bardejove. Preto nesie pomenovanie „bardejovský“. Prekladateľ diela nie je známy, považuje sa za neho Severín Škultéty (1550−1600), nie je to však bezpečne doložené.[1] Bol to rodák z Dolnej Lehoty a evanjelický kňaz. Študoval od roku 1565 v Bardejove. V roku 1573 sa tam stal učiteľom, v rokoch 1590 až 1591 bol rektorom prešovského kolégia, napokon sa vrátil do Bardejova, kde sa stal roku 1593 seniorom piatich slobodných miest. Bol autorom niekoľkých teologických spisov, ktoré vyšli po nemecky a po latinsky (Hajduk, 1994, s. 129−143). Hoci doterajšie historické pramene nepotvrdzujú definitívne Scultetiho autorstvo prekladu Lutherovho Malého katechizmu, je zrejmé, že Sculteti svojím vzdelaním, jazykovou prípravou (Bardejov bolo dvojjazyčné mesto), ako aj profesionálnymi skúsenosťami mal všetky predpoklady na to, aby sa úspešne zhostil úlohy prekladateľa.[2]

Nemecký a čiastočne latinský Lutherov text bol preložený zatiaľ čo citáty z Biblie boli do tohto prekladu dosadené z Melantrichovej Biblie, ktorá zachováva českú tradíciu biblických prekladov od 14. a 15. storočia ako aj z Blahoslavovho prekladu Nového zákona.

Kniha predstavuje priekopnícku sondu do výskumu kultúrnych dejín Slovenska. Zrod diela inšpiroval slovenský slavista Ľubomír Ďurovič, na vydanie ho pripravil tím historikov, filológov, teológov a bibliografov v spolupráci s grafikom Petrom Ďuríkom. Malý katechizmus je aj v súčasnosti živou knihou. Bibliografická evidencia hovorí o viac ako 310 vydaniach Lutherovho Malého katechizmu v „slovenskej reči“.[3] Bardejovský katechizmus sa na Slovensku zachoval v podobe unikátneho, jediného, silno poškodeného výtlačku v Slovenskej národnej knižnici (SNK) v Martine. O jeho objav a získanie do fondov SNK sa zaslúžil bibliograf a historik knižnej kultúry Boris Bálent, ktorý sa postaral v roku 1947 aj o jeho faksimilné vydanie. Zachovaný výtlačok Bardejovského katechizmu poškodil v presne nezistenom čase kníhviazač, ktorý z neho neprofesionálne odrezal vrchnú časť, a tak sťažil predstavu o jeho autentickej podobe. V dôsledku toho v ňom sčasti alebo úplne chýbajú prvé horné riadky. Ďalšie poškodenie unikátneho výtlačku zvýrazňujú i chýbajúce strany. Skupina bádateľov začala preto po roku 2009 spolupracovať s cieľom vytvoriť čo najzreteľnejšiu predstavu o tom, aký mala najstaršia slovenská kniha pôvodný formát a akým bol jeho autentický text vrátane zničených alebo stratených textových pasáží.[3] Vytýčené ciele sa podarilo naplniť. Dôkazom je nielen rekonštruovaný text Bardejovského katechizmu vo vydanej knihe, ale i celý rad štúdií, ktoré rozmnožili a prehĺbili znalosti o dejinách Slovenska, osobitne o jeho knižnej kultúre v 16. storočí, ako aj o dejinách kresťanstva a reformácie na Slovensku.[4]

• KLIMEKOVÁ, Agáta (red.), et al.: Bardejovský katechizmus z roku 1581. Najstaršia slovenská kniha. Filologické a bibliografické štúdie, textologická a grafická rekonštrukcia poškodeného korpusu unikátneho výtlačku. Slovenská národná knižnica, Martin 2013, ISBN 978-80-81490-46-0, 296 strán.

• Bardejovský katechizmus z roku 1581 v Martinus.sk