Bázické horniny

Bázické horniny sú vyvreté horniny, ktoré neobsahujú kremeň, majú vysoký obsah živcov (hlavne vápnitých) a môžu obsahovať tiež pyroxény a olivíny a v malom množstve i amfiboly a biotit[1]. Horniny ako také kremeň buď neobsahujú, alebo je prítomný iba ako akcesória. SiO2 je však zastúpené v mnohých iných mineráloch a tvorí 52-44% objemu horniny. Typickým predstaviteľom bázických hornín sú bazalt (výlevná hornina), gabro (plutonická hornina) a dolerit (subvulkanická hornina).

Bazalt z okolia Žiaru nad Hronom, typický predstaviteľ bázických hornín.

Pri zvýšenom obsahu sodíku v živcoch možno pozorovať prechod do intermediárnych hornín, ktoré majú i celkovo vyšší obsah SiO2. Pri poklese obsahu živcov a prevládaní mafických minerálov ako sú olivíny a pyroxény (kde je obsah SiO2 nižší ako 44%) sa takéto horniny nazývajú ultrabázické.[1]

Napriek tomu, že termín možno považovať za zastaraný, v geologickej reči sa naďalej bežne používa.[2] Termín bázický nie je totožný s termínom mafický, i keď sú významovo veľmi blízke.

V počiatkoch petrológie sa vedci domnievali, že kremík sa v magme spája s vodou a vytvára kyselinu kremičitú a preto sa horniny bohaté na kremeň označovali ako kyslé, zatiaľ čo horniny bohaté na MgO a FeO mali vytvárať zásady (bázy) a horniny, ktoré vytvárali sa označovali ako bázické.[2]

Referencie
  1. PETRÁNEK, Jan. Geologická encyklopedie on-line - bazický [online]. geology.cz, [cit. 2009-12-25]. Dostupné online.
  2. Philpotts, A.R., 2003: Igneous and Metamorphic Rocks. Waveland Press, Illinois, 179 s.
Portál vedy o Zemi
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.