Intruzívna hornina
Intruzívna hornina, alebo hlbinná, prípadne plutonická hornina, je označenie vyvretej horniny, ktorá utuhla pod povrchom Zeme, v kôre. Najčastejšie sa vyskytujúca intruzívna hornina je granit.
Intruzívne horniny sa ďalej delia na:
- hlbinné – utuhnuté vo väčších hĺbkach (obvykle sú rovnomerne zrnité a tvoria telesá väčších rozmerov)
- žilné – tvoria výplne žíl (telesá menších rozmerov a obsahujú minerálne zrná rôznych veľkostí, ako aj prímesi nekompaktabilných prvkov, ako bór, fluór, a i.)
Štruktúry, vytvorené intrúziami, nadobúdajú rôzne rozmery od malých žíl, až po obrovské telesá (nazývané aj plutóny). Keďže utuhnú pod povrchom, ich tvar a veľkosť sa zisťuje nepriamo rôznymi geofyzikálnymi metódami, prípadne sú pozorovateľné pri erózii nadložia. Podľa veľkosti a tvaru sa delia na:
- Batolity – telesá obrovských rozmerov a nepravidelných tvarov
- Lakolity – menšie telesá hríbovitého tvaru, umiestnené rovnobežne medzi vrstvami starších hornín
- Dajky – zvislé úzke telesá
- Silly – vodorovne orientované tenké ploché telesá
- Neky – zvislé telesá takmer kruhového prierezu, výplne vulkanických komínov
Klasifikácia
Intruzívne horniny sú vo všeobecnosti dobre vykryštalizované, jednotlivé minerálne zrná sa dajú dobre identifikovať. Na ich klasifikáciu sa používa trojuholníkový QAPF diagram, ktorého vrcholy tvoria definované minerály: kremeň, ortoklas a plagioklas, prípadne, ak je kremeň prítomný iba v akcesorickom množstve, tak foidy. Do ktorého poľa v trojuholníku sa premietne obsah minerálov, podľa toho je hornine daný názov (pozri obrázok).
Tento diagram nie je možné použiť na klasifikáciu hornín s obsahom mafických minerálov väčším ako 90% (peridotity, dunity, a i.). Vtedy sa používajú jeho modifikácie s odlišnými minerálmi vo vrcholoch trojuholníka.
