Aspartám
Je asi 180-krát sladší ako cukor. Na trhu sa objavuje pod rôznymi obchodnými značkami (napríklad NutraSweet). Je tepelne nestály, preto sa nemôže používať na pečenie. Jeho kalorická hodnota je prakticky nulová.
Aspartám | |
---|---|
Chemické označenie | N-L-α-Aspartyl-L-fenylalanín 1-metyl ester |
Chemický vzorec | C14H18N2O5 |
Molekulová hmotnosť | 294.30 g/mol |
Bod varu | 246-247 °C |
CAS | 22839-47-0 |
Aspartám[1] alebo aspartam[2] je umelé sladidlo.
Je zložený z dvoch aminokyselín (L-asparagovej a L-fenylalanínu), ktoré sa bežne vyskytujú v prírode. Tretia zložka je metanol.
Toto náhradné sladidlo sa v súčasnej dobe používa vo väčšine „light“ nápojov a v potravinách. Na potravinách je toto náhradné sladidlo označované ako aspartám alebo E 951.
Škodlivosť
Od roku 2002 Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) udržiaval bezpečnosť aspartámu pravidelne a jeho vedecké pracovné skupiny vydali niekoľko stanovísk o štúdiách týkajúcich sa tohto sladidla. V súčasnosti za túto prácu zodpovedá Vedecký panel pre prídavné látky a arómy (FAF).
Štúdia z roku 2005 poukázala na možnosť, že veľmi vysoké dávky aspartámu môžu spôsobiť lymfóm a leukémiu u potkanov. [3] Po preskúmaní štúdie však americký Úrad pre potraviny a liečivá (FDA) identifikoval mnohé nedostatky a nezmenil svoj predchádzajúci záver, že aspartam je bezpečný.[4]
V roku 2005 Národný toxikologický program v USA uviedol, že expozícia aspartámu nespôsobuje nádory ani neovplyvňuje prežitie dvoch typov geneticky modifikovaných myší. [5]
V roku 2006 Národný Onkologický Ústav v USA skúmal údaje o ľuďoch z veľkej štúdie NIH-AARP ktorej sa zúčastnilo viac ako pol milióna dôchodcov. Rastúca spotreba nápojov obsahujúcich aspartám nebola spojená s rozvojom lymfómu, leukémie alebo rakoviny mozgu. [6]
Revízia epidemiologických dôkazov z roku 2013 tiež nezistila konzistentnú súvislosť medzi používaním aspartámu a rizikom rakoviny. [7]
V decembri 2013 vydal Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) svoje prvé úplné hodnotenie rizík aspartámu. V stanovisku sa dospelo k záveru, že aspartám a jeho rozkladné produkty sú pre celú populáciu (vrátane dojčiat, detí a tehotných žien) bezpečné. Výnimkou sú jedinci trpiaci fenylketonúriou (PKU). [8]
Aspartám nespôsobuje zvýšenie telesnej hmotnosti, pretože je nízkokalorický. Podľa štúdií, náhrada cukru aspartámom môže byť užitočná na zabránenie budúcemu prírastku hmotnosti.[9][10][11]
EFSA potvrdila Akceptovatelnú dennú dávku (ADI) pre aspartám: 40 mg / kg telesnej hmotnosti / deň.
Výskyt
V liekoch Septofort, Makrofer, ale aj v Tantum verde. Umelé sladidlá Vitar Sweet, Nutra Sweet. Rôzne iónové, diétne a light nápoje (napr. diétna kola, Pepsi Max, Diet Pepsi, Coca-Cola Zero, Kofola bez cukru, Kofola so stéviou). V niektorých nápojoch sa Aspartám používa ako konzervačná látka, napr. ako sú sladené minerálky (Kláštorná, Sprite). V žuvačkách Orbit, Airwaves, Spearmint.... ako aj v rôznych výživových doplnkoch.
Referencie
- aspartám. In: ŠALING, Samo; IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária; MANÍKOVÁ, Zuzana. Veľký slovník cudzích slov. 2. revid. a dopl. vyd. Bratislava-Veľký Šariš : SAMO, 2000. 1328 s. ISBN 80-967524-6-4. S. 118.
- aspartan. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk), s. 409.
- Soffritti M, Belpoggi F, Esposti DD, Lambertini L. Aspartame induces lymphomas and leukaemias in rats. European Journal of Oncology 2005; 10(2):s 107–116.
- . FDA Statement on European Aspartame Study. CFSAN/Office of Food Additive Safety, 20 April 2007; "Dostupné online"(po anglicky)
- NTP report on the toxicology studies of aspartame (CAS No. 22839-47-0) in genetically modified (FVB Tg.AC hemizygous) and B6.129-Cdkn2atm1Rdp (N2) deficient mice and carcinogenicity studies of aspartame in genetically modified [B6.129-Trp53tm1Brd (N5) haploinsufficient] mice (feed studies). National Toxicology Program.National Toxicology Program genetically modified model report 2005; (1):s 1-222., PMID 18685711 (po anglicky)
- Lim U, Subar AF, Mouw T, et al. Consumption of aspartame-containing beverages and incidence of hematopoietic and brain malignancies. Cancer Epidemiology, Biomarkers and Prevention ,2006; 15(9):s 1654–1659, PMID 16985027 (po anglicky)
- Marinovich M, Galli CL, Bosetti C, Gallus S, La Vecchia C. Aspartame, low-calorie sweeteners and disease: regulatory safety and epidemiological issues. Food and Chemical Toxicology, 2013; 60:s 109-15. PMID 23891579 (po anglicky)
- EFSA completes full risk assessment on aspartame and concludes it is safe at current levels of exposure. European Food Safety Authority, 10 December 2013; "Dostupné online" (po anglicky)
- . Tordoff MG, Alleva AM. Effect of drinking soda sweetened with aspartame or high-fructose corn syrup on food intake and body weight. The American Journal of clinical nutrition, 1990 Jun;51(6):963-9, PMID 2349932 (po anglicky)
- . Blackburn GL, Kanders BS, Lavin PT, Keller SD, Whatley J. The effect of aspartame as part of a multidisciplinary weight-control program on short- and long-term control of body weight. The American Journal of clinical nutrition, 1997 Feb;65(2):409-18, PMID 9022524 (po anglicky)
- . A. De La Hunty, S. Gibson, M. Ashwell. A review of the effectiveness of aspartame in helping with weight control. Nutrition Bulletin, 25 Máj 2006, DOI: 10.1111/j.1467-3010.2006.00564.x.(po anglicky)
Externé odkazy
Chemický portál |
- E951 - Aspartam [online]. [Cit. 2010-04-06]. Dostupné online. (po česky)
- MAGNUSON, B. A.; BURDOCK, G. A.; DOULL, J., et al. Aspartame: A Safety Evaluation Based on Current Use Levels, Regulations, and Toxicological and Epidemiological Studies. Critical Reviews in Toxicology, 2007, roč. 37, čís. 8, s. 629–727. DOI: 10.1080/10408440701516184. PMID 17828671. (po anglicky)
- Everything You Need to Know About Aspartame [online]. International Food Information Council Foundation, jún 2003, [cit. 2010-04-07]. Dostupné online. (po anglicky)