Arnošt Lustig
Arnošt Lustig (* 21. december 1926, Praha – † 26. február 2011, Praha) bol český spisovateľ a publicista svetového významu, autor celej rady diel s tématikou holokaustu.
Arnošt Lustig | |||
Arnošt Lustig v roku 2009 | |||
Osobné informácie | |||
---|---|---|---|
Narodenie | 21. december 1926 | ||
Praha, Česko | |||
Úmrtie | 26. február 2011 (84 rokov) | ||
Praha, Česko | |||
Národnosť | česká | ||
Zamestnanie | spisovateľ, publicista | ||
Manželka | Věra Weislitzová | ||
Dielo | |||
Témy | holokaust | ||
Literárne hnutie | druhá vlna vojnovej prózy | ||
Významné práce | Modlitba pro Kateřinu Horowitzovou, Démanty noci, Dita Saxová | ||
Odkazy | |||
Arnošt Lustig (multimediálne súbory na commons) | |||
Životopis
Lustig sa narodil v Prahe, tu aj chodil do obecnej školy a začal študovať na reálke, z ktorej však bol roku 1941 z rasových dôvodov vylúčený. 13. novembra 1942 bol poslaný do koncentračného tábora Terezín a počas vojny spoznal aj ďalšie dva koncentračné tábory, poľský Osvienčim a nemecký Buchenwald. V apríli 1945 sa mu podarilo ujsť z transportu smrti (z Buchenwaldu do Dachau) a až do konca vojny sa ukrýval v Prahe. Počas holokaustu prišiel takmer o celú svoju rodinu, čo ho hlboko poznamenalo. Jeho diela sa už od prvých poviedkových súborov zaoberajú práve tématikou židov a druhou svetovou vojnou.
Po vojne v roku 1946 študoval na Vysokej škole politických a sociálnych vied a začal prispievať do novín a časopisov. Roku 1948 odišiel do Izraela ako spravodaj v izraelsko-arabskej vojne, po návrate pracoval ako redaktor v rozhlase a v Mladom světe. Bol aj televíznym scenáristom (o. i. napísal aj scenár podľa svojej novely Modlitba pro Kateřinu Horovitzovou).
Po augustovej invázii vojsk Varšavskej zmluvy roku 1968 musel Česko-Slovensko opustiť. Odišiel najprv do Juhoslávie, potom žil v Izraeli. Nakoniec sa usadil v USA a tam prednášal film a literatúru na Americkej univerzite vo Washingtone. V roku 1995 prekvapil tým, že sa stal šéfredaktorom českej verzie časopisu Playboy.
Dielo
Tvorba Arnošta Lustiga málokedy vybočila z témy holokaustu. Jeho knihy patria k takzvanej druhej vlne vojnovej prózy, t. j. vojnová próza z 50. a 60. rokov. Autori druhej vlny sa viac zameriavali na psychiku a vzťah jedinca k dobe než na udalosti v širších súvislostiach ako faktograficky zameraná prvá vlna.
- Noc a naděje, 1957 – zb.poviedok, 7 poviedok inšpirovaných vlastnými zážitkami autora v terezínskom gete
- Démanty noci, 1958 – zb.poviedok, obsahuje poviedku Tma nemá stín, sfilmovanú ako Démanty noci (1964, réžia Jan Němec)
- Ulice ztracených bratří, 1959 – zb.poviedok
- Můj známý Vili Feld, 1961 – novela, príbeh človeka, ktorý si obratne získava prospech v Nemcami obsadenej Prahe aj v prostredí koncentračného tábora (po vojne potom dezilúzia a pocit zbytočnosti)
- První stanice štěstí, 1961 – poviedky s trochu socialistickým nádychom
- Dita Saxová, 1962 – novela, o dievčati, ktoré sa vracia z koncentráku a nie je kvôli svojim otrasným zážitkom schopná nadviazať normálny život; nakoniec odíde do Švajčiarska a spácha samovraždu skokom z ľadovca
- Noc a den, 1962 – prepracovaný súbor už skôr vydaných poviedok
- Transport z ráje, 1962
- Nikoho neponížíš, 1963 – zb. 4 poviedok z prostredia protektorátu a Májovej revolúcie
- Modlitba pro Kateřinu Horovitzovou, 1964 – novela podľa skutočnej udalosti (Nemci na Sicílii zajali židovských podnikateľov, pod zámienkami z nich vymámia ich peniaze a pošlú ich s mladou tanečnicou Kateřinou do plynu. Tá si to ako jediná uvedomí, vytrhne dozorcovi zbraň a zastrelí ho, aj keď vie, že vzbura je márna.) Obsah podrobnejšie
- Vlny v řece, 1964 – súborné vydanie niekoľkých predchádzajúcich prác
- Bílé břízy na podzim, 1966
- Propast: Román, 1966 – vojak spadne do priepasti a smrteľne sa zraní, bilancuje svoj život
- Hořká vůně mandlí, 1968 – poviedky, osudy jednej z mnohých židovských rodín zasiahnutých holokaustom
- Miláček, 1968 – román, v ktorom zúročil skúsenosť z izraelsko-arabského konfliktu, milostný príbeh odohrávajúci sa v obliehanom Jeruzaleme
- Nemilovaná: Z denníku sedemnásťročnej Perly Sch., 1979 – novela, príbeh prostitútky v terezínskom gete štylizovaný ako jej denník; Obsah knihy na servere Studentský underground
- Král promluvil, neřekl nic, 1990 – román, návrat k postave Viliho Felda z románu Můj známý Vili Feld
- Tma nemá stín, 1991
- Velká trojka, 1991
- Trilógia o osudoch troch židovských žien:
- Colette: Dívka z Antverp, 1992
- Tanga: Dívka z Hamburku, 1992
- Lea: Dívka z Leeuwardenu, 2000
- Dům vrácené ozvěny, 1994
- Dívka s jizvou, 1995
- Kamarádi, 1995 – približuje život partie židovských mládencov v Prahe
- Modrý den, 1995
- Porgess, 1995
- Neslušné sny, 1997
- Oheň na vodě: Povídky, 1998
- Dobrý den, pane Lustig: Myšlenky o životě, 1999
- Krásné zelené oči, 2000
- Odpovědi: Rozhovory s Harry Jamesem Cargassem a Michalem Bauerem, 2000
- Eseje: Vybrané texty z let 1965 – 2000, 2001
- 3x18 (portréty a postřehy), 2002 – autobiografia (spoluautor František Cinger)
- Zasvěcení, 2002
- Esence, 2004
Pozri aj
Iné projekty
Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Arnošt Lustig Commons ponúka multimediálne súbory na tému Arnošt Lustig