Armin Frieder

Armin (Avraham Aba) Frieder (* 1911, Prievidza – † 21. jún, 1946) bol krajinským rabínom v Novom Meste nad Váhom.

Armin Frieder
Slovenský rabín
Narodenie	1911 Prievidza
Úmrtie	21. jún 1946
Biografický portál

Narodil sa v ortodoxnej židovskej rodine v Prievidzi v r. 1911. V r. 1933 sa stal rabínom vo Zvolene a v r. 1938 v Novom meste n/Váhom. Po vyhlásení autonómie Slovenska spoluzakladal Židovskú ústrednú úradovňu pre krajinu Slovensko, ktorá bola pokusom sionistických intelektuálov o pripojenie ortodoxného krídla pod spoločnú strešnú organizáciu v čase príprav protižidovského zákonodarstva na Slovensku.

V roku 1942 došlo k osobnému stretnutiu rabína Frieda s prezidentom Tisom na fare, kde Tiso pôsobil v Bánovciach nad Bebravou. Frieder odovzdal prezidentovi memorandum rabínov Slovenska prosiacich najvyššieho predstaviteľa štátu o milosť a zabránenie tragédii. Vo svojich pamätiach o tom píše:

Prvého marca 1942 som šiel do Bánoviec. Moje prvé kroky viedli do domu predsedu ŽNO Ernesta Munka. Oboznámil som ho s cieľom mojej návštevy. "Odvážny čin" povedal a zaželal mi úspech.

Matka dr. Tisu bývala vo Veľkej Bytči. Po mnohých prosbách vedúci židovskej obce získali od nej dôležitý list pre prezidenta, v ktorom, ako hovorili, požiadala svojho syna, aby zabránil vyhosteniu Židov. Prezident veľmi miluje svoju matku a urobí čokoľvek, o čo ho požiada, dodali naivní Židia. Vzal som list, aby som ho podal ako odporúčanie spolu s pozdravením od matky. Avšak nevedel som, čo je v ňom napísané a mal som obavy... Otvoril som list a prečítal si ho. Bolo tam toto:

Môj drahý syn, Židia mi tu nedajú pokoj, stále mi sem chodia a plačú, aby som Ti napísala. Nemôžem si pomôcť, tak Ti píšem, rob čo chceš a ako myslíš. Keď môžeš a chceš, tak im pomôž. Nehnevaj sa, že Ti toto píšem, ale nedali mi celý deň pokoj a plakali, aby som Ti písala. Bozkáva Ťa Tvoja matka a otec.

Toto bol ten list, ktorý mal pomôcť Židom. Roztrhal som ho a zničil... Dohodli sme sa, že predložíme memorandum v mene rabínov. V stanovenom čase, v nedeľu 19. adar (8. marec 1942) som v Bánovciach predložil prezidentovi toto memorandum[1]. Myslel som si, že pri čítaní týchto slov, napísaných od srdca, aj bezcitný človek bude dojatý. Avšak odchádzajúc od prezidenta, som nemal pocit, že by ho moje slová dojali, alebo pohli k nejakej zmene.[2]

Frieder udržiaval úzke styky s ministrom školstva Jozefom Sivákom, ktorý prejavoval určitú ochotu ku zmierňovaniu protižidovských nariadení. Spolupracoval aj s Pracovnou skupinou Gisely Fleischmanovej. Po nemeckej okupácii v roku 1944 bol zatknutý a uväznený v pracovnom tábore v Seredi. V apríli 1945 sa mu podarilo utiecť z transportu a skrývať sa do príchodu Červenej armády. Zomrel krátko po vojne. Počas Holokaustu zahynuli jeho rodičia, manželka a dcéra. Prežil jeho syn a brat, ktorí po vojne emigrovali do Izraela.

Armin Frieder bol autorom 800 stranového denník, ktorý sa zachoval. Denník je hlavným svedectvom o zápase slovenského židovstva o prežitie počas 2. sv. vojny. Po vojne zverejnil jeho dôležité časti jeho brat Emanuel Frieder pod názvom To Deliver Their Souls[3], v slovenskom preklade kniha vyšla v roku 1993.[4].