Archeopteryx

Na veľmi dobrých skamenelinách archeopteryxa vidno symetrické perie, typické pre lietavé vtáky a skrátený chvost iba s 23 stavcami. Zuby, predné končatiny s plne vyvinutými prstami a pazúrmi, otáčavý druhý prst nôh, ako tiež brušné rebrá a rôzne iné znaky však zdieľal s mnohými primitívnejšími teropodmi, rovnako ako perie. Ako dokazuje tvar peria archeopteryxa, bol schopný letu, hoci neohrabaného, zrejme len na krátke vzdialenosti, keďže na jeho pomerne malú hrudnú kosť sa nemohli upínať silné lietacie svaly. Nežil, ako sa pôvodne predpokladalo, na stromoch, keďže v životnom prostredí, ktoré obýval, stromov veľa nebolo, ale skôr ako lezec po krovinách, alebo pozemný živočích (chýbal mu totiž protistojný palec na nohách, predstavujúci adaptáciu na stromový život). Stavbou tela značne pripomínal dinosaury zo skupiny Deinonychosauria. Dosahoval dĺžku okolo 50 až 60 cm.

Nové objavy ukázali, že Archaeopteryx mal zadné končatiny vybavené predĺženým perím, ktoré tvorilo akýsi druhý pár krídel. Podobný druhý pár krídel, hoci zvyčajne opatrený dlhším perím než archeopteryx, nachádzame aj u viacerých vyspelých vtákovitých dinosaurov (Microraptor, Pedopenna)

Najnovší nález pozostatkov v poradí už desiateho jedinca rodu Archaeopteryx ukázal, že tento tvor bol malým dravým dinosaurom ešte viac podobný, ako sa v minulosti myslelo, dokonca stavbou lebky a chodidiel mal bližšie k dinosaurom než k vtákom. Nielenže sa dokázala prítomnosť otáčavého druhého prstu na jeho nohách (čo v minulosti niektorí vedci zamietali) ale aj absencia protistojného palca chodidiel, ktorý je typický pre vtáky a slúži na lepšie uchopenie vetiev stromu. Tieto zistenia, spolu s výsledkami nových štúdií, ktoré považujú niektoré druhohorné vtáky za od vtákov nezávisle letu prispôsobené maniraptory (Rahonavis), kým najbližším príbuzným vtákov je z dravých dinosaurov Microraptor, nie archeopteryx, zmazali líniu oddeľujúcu dinosaury a vtáky. Dokonca vtákovité dravé dinosaury ako Deinonychus alebo Troodon sú podľa nových štúdií viac príbuzné vtákom než Archaeopteryx. Pojem „vták“ bude musieť byť pravdepodobne nanovo definovaný, keďže nepoznáme znaky, ktoré by oddeľovali archeopteryxa spolu s vtákmi od vyspelých vtákovitých dinosaurov.

Graf znázorňujúci odhad tempa rastu archaeopteryxa

Histologické štúdie Ericksona a i. v roku 2009 zistili, že Archaeopteryx rástol pomalšie než sa očakávalo. Podľa ich štúdie, všetky známe kostry archaeopteryxa patria nedospelým jedincom a odhadujú, že dospelej veľkosti dosiahol približne za 970 dní (2 roky a 8 mesiacov) a vážil niečo medzi 0,8 až 1 kg. Štúdie tiež zistili, že vyhynuté vtáky ako Jeholornis a Sapeornis rástli pomaly, rovnako ako dromaeosaurid Mahakala, zatiaľ čo vtáky rodu Confuciusornis a Ichthyornis rástli veľmi rýchlo, podobne ako moderné vtáky. Jedným z mála moderných vtákov, ktoré vykazujú pomalý rast je nelietavý kivi a autori špekulujú, či Archaeopteryx a kivi mali podobný metabolizmus.

• Peter J. Makovicky, Sebastián Apesteguía, Federico L. Agnolín, 2005. The earliest dromaeosaurid theropod from South America. Nature 437:1007-1011
• Gerald Mayr, Burkhard Pohl, D. Stefan Peters, 2005. A well-preserved Archaeopteryx specimen with theropod features. Science 310:1483-1486

• Maniraptora
• Microraptor

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Archeopteryx
• Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Archeopteryx