Arabati Baba Teḱe
Arabati Baba Teḱe je náboženský komplex (mac. teḱe) v severozápadnom macedónskom meste Tetovo. Ide o najrozsiahlejší a najlepšie zachovaný komplex na západnom Balkáne. Komplex bol pôvodne vybudovaný po roku 1538 okolo náhrobku (tur. türbe) Sersema Ali Babu, osmanského derviša, ktorý bol stúpencom bektašského rítu v rámci mystického hnutia známeho ako sufizmus.[1] Ide o jeden z najkrajších príkladov bektašského kláštorného komplexu v Európe, ktorý sa skladá z modlitebne, niekoľkých obytných a hospodárskych budov, Levou fontánou (tur. çeşme), dreveného pavilónu s mramorovou fontánou a cintorína. Celý komplex je ohradený kamenným múrom s niekoľkými bránami. Komplex dodnes slúži náboženským účelom, ale je prístupný aj turistom.
| Arabati Baba Teḱe | |||
| kláštorný komplex | |||
 | |||
| Štát |  | ||
|---|---|---|---|
| Obec | Tetovo | ||
| Súradnice | 42°00′15″S 20°57′27″V | ||
| Autor | Arabati Baba | ||
| Štýl | Osmanská architektúra | ||
| Materiál | kameň, drevo | ||
| Vznik | 1538 | ||
| Zaradenie | Bektašija | ||
  | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
| |||
Dejiny
Ali Baba bol švagor sultána Sulejmana Nádherného. Bol tiež vysokopostaveným predstaviteľom (tzv. baba) vo významnom kláštore Dimetoka Teḱe (teraz mesto Didymoteicho). Keď jeho sestra Máhidevrán Sultán, prvá zo sultánových manželiek, upadla do nemilosti, Ali Baba bol vyhnaný z dvora a prišiel do Tetova, kde založil vlastnú náboženskú školu (tzv. taríka).
Iná verzia príbehu o jeho príchode do Tetova hovorí, že bol vysokým úradníkom na sultánovom dvore a tohto postavenia sa dobrovoľne vzdal, aby mohol žiť ako derviš v kláštore bektašského rítu.[2] Sultán Sulejman Nádherný, nahnevaný odchodom jedného z obľúbených dvoranov, zakričal na Aliho, ktorý opúšťal Istanbul: ‘‘Ak chceš byť bláznom, potom choď!’’ Sersem je vlastne staroturecké slovo označujúce blázna, a stalo sa prezývkou Ali Babu.
Ali Baba, nazývaný neskôr Sersem, cestoval po veľkom území Osmanskej ríše, kým prišiel do podhoria neďaleko mestečka Tetovo na rieke Pena. Tu sa okolo roku 1538 usadil a postupne vybudoval náboženský komplex, v ktorom žil až do svojej smrti v roku 1569. Po jeho smrti vybudoval ďalšie kláštorné budovy jeho žiak Arabati Baba, aby nimi oslávil život Ali Babu Sersema.
Po roku 1799 komplex prebudoval osmanský miestodržiteľ Recep Paša, ktorý bol tiež stúpencom bektašských dervišov a ktorého hrob leží v blízkosti Sersemovho náhrobku v mauzóleu. Pôda v okolí komplexu bola ako tzv. waqf rozdelená medzi moslimov, ktorí časť úrody odovzdávali dervišom. V súčasnosti existujúce budovy pochádzajú z prelomu 18. a 19. storočia. Jedna z budov slúži ako malá mešita. Vedľa nej stojí tzv. Modrý dom (tur. Mavi konak), ktorý dal vybudovať Recep Paša pre svoju tuberkulózou trpiacu dcéru Fatmu Hanım.
Teḱe v Tetove ostalo sídlom rádu bektašských dervišov až do roku 1912, kedy boli Osmanskí Turci vypudení z oblasti Severného Macedónska. Teḱe obnovilo svoju činnosť medzi rokmi 1941 a 1945, ale po druhej svetovej vojne bol celý komplex aj s pôdou zoštátnený a premenený na hotel s reštauaráciou a malým múzeom. V nedávnej minulosti bola teḱe vrátená bektašskému dervišskému rádu a komplex sa rekonštruuje. V komplexe žije asi desať až pätnásť dervišov.
Galéria
Arabati Baba teḱe, pohľad na centrálnu budovu v komplexe
Arabati Baba teḱe - jedna z budov slúžiacich na ubytovanie
Arabati Baba teḱe - modlitebňa s mramorovou fontánou
Cintorín z 19. storočia
