Apollodóros z Atén (maliar)

Apollodóros (starogr. – Ἀπολλόδωρος) bol grécky maliar z prelomu 5. a 4. storočia pred Kr.[1][2]

Maliar Apollodóros pochádzal z Atén. Činný bol približne v rokoch 430 až 390 pred Kr.[1] Známy bol vďaka technike skiágrafie (umenia tieňovať), maľovaniu so svetlom a tieňom za použitia farebných prechodov[3] na vyjadrenie plastičnosti zobrazovaných postáv, čím im dodal „skutočnú podstatu“. Všetky jeho diela sú však už stratené.[2]

O maliarskych dielach Apollodóra nám zanechal svedectvo rímsky spisovateľ Plínius, ktorý uvádza: „Za 90. olympiády žilo už mnoho slávnych umelcov, ako Aglaofón, Kéfisodóros, Hérillos, Euénor, otec Parrhasiov, a pravdaže jeho učiteľ, tým ale ešte nepririekneme miesto na hviezdnom nebi maliarstva. Právo na to má však (93. olympiáda) aténsky Apollodóros. On vraj zaviedol zobrazovanie rysov v tvári, a dodal svojmu štetcu veľkej slávy. Od neho je modliaci sa kňaz a Aias zasiahnutý bleskom, obraz, ktorý môžeme do dnešného dňa vidieť v Pergame. Pred ním ani jeden obraz neupútal toľko diváckych zrakov.“[4]

Po Apollodórovi sa v gréckom maliarstve rýchlo pokročilo v riešení problematiky doladenia plastičnosti pomocou farieb, čo otvorilo cestu priestorovej maľbe.[5] Dbalo sa najmä na citlivé vypracovanie každej časti ľudskej tváre, ako to od maliarov žiadali i básnici:

„Oblúky obŕv nemaľuj

rozpité, či kostrbaté.

Nechaj ich jak v tichom snení

spolu stratiť sa a splynúť

ako tmavé rámy očú!

Do ohňa si štetec ponor,

keď maľuješ pohľad milej,

jagavý jak zrak Aténin,

vlhký jak zrak Kytéranky.“[6]