Negatívna teológia

Negatívna teológia alebo apofatická teológia je teológia, ktorá sa snaží postihnúť absolútnu transcendentnosť (transhorizontovú realitu) Boha cestou dôsledného negovania všetkých jeho atribútov a označení, všetkých predstáv a pojmov, ktoré si o ňom utvárame. Podľa negatívnej teológie sa o Bohu nedá povedať ani to, že nie je, ani to, že je. Jej prístup nepramení z obmedzených rozumových schopností človeka; snaží sa poukázať na fakt, že hoci sa Boh zjavil ľuďom, neprestáva byť menším tajomstvom.[1]

Opisne možno prístup apofatickej teológie opísať ako výstup Mojžiša na horu Sinaj. Mojžiš, ktorý stúpa stále vyššie je ako človek, ktorý sa snaží Boha zachytiť stále dokonalejšími a prepracovanejšími ľudskými pojmami. Keď vyjde na vrchol, stále ešte nie je u Boha. Takže vyčerpal všetky rozumové pojmy a ďalšie poznanie Boha je prístupné mystickej skúsenosti.[2] Stvorenie má v sebe odraz božského a teda ho môžeme poznávať. Rozum vytvára symboly a obrazy, ktoré majú v sebe podobu nepoznateľného.[3]

Súdobý pravoslávny teológ Vladimir Nikolajevič Losskij metódu apofatickej teológie opísal: „…spočíva v popieraní toho, čo Boh nie je. Najskôr zo všetkého sa odstráni stvorené, hmotné a to aj kozmická sláva hviezdneho neba, dokonca i svetlo neba anjelského, ktoré možno rozumom pochopiť. Potom sa vylučujú vlastnosti najvyššie: dobro, láska, múdrosť. Ďalej sa vylučuje bytie samo. Boh nie je nič z toho. Jeho vlastná prirodzenosť je nepoznateľná. On ‚nie je‘ ničím čo je. Avšak - a práve v tom tkvie paradox kresťanstva - On je ten Boh, ktorému ja hovorím ‚Ty‘.“[4]

Negatívna teológia nepopiera existenciu vlastností Boha ako takých, ale učí len, že vlastnosti Božie sú nad všetku predstavivosť.

Negatívnu teológiu najviac rozpracoval Pseudo-Dionýzios Areopagita,[5] na ktorého nadväzovali v stredoveku o. i. mystici ako Majster Eckhart a Mikuláš Kuzánsky[2].