Transhorizontová realita

Transhorizontová realita je realita za hranicou akéhokoľvek dosahu ľudí, unikajúcno. Najčastejším významovým útvarom, v ktorom sa transhorizontová realita manifestuje v ľudskom vedomí, je uvedomenie si transcendentna, napríklad v zážitku boha, taa a pod. Najrozšírenejším spoločným konštituentom významového útvaru, v ktorom sa nám manifestuje transhorizontová realita, je enigmatickosť. Na rozdiel od numinosa však o transhorizontovej realite nemôžeme tvrdiť ani to, či je to niečo celkom iné alebo také isté či podobné nášmu. Transhorizontová realita je daná iba ako zážitok unikajúcna, čiže netreba v ňu veriť, stačí ju prežívať. Prežívať transhorizontovú realitu značí mať vedomie unikajúcna čohokoľvek.

Pestovanie kontinuálnosti vedenia o transhorizontovej realite ako unikajúcne je hlavná náplň filozofie, filozofia je tam, kde je vedenie o transhorizontovej realite ako unikajúcne pri permanentnom kritickom zbavovaní sa akýchkoľvek výsledkov našej spontánnej tendencie nejako ju interpretovať, povedzme interpretovať ju ako hmotu, boha, nepoznateľno ap. Ak by sme napríklad tvrdili, že transhorizontová realita je nepoznateľná, už by sme tvrdili, že o nej vieme to, že je nepoznateľná. Odkiaľ však vieme, že je nepoznateľná, keď sme v čase konečné bytosti, ktoré sa o tom presvedčovali zatiaľ iba do tejto chvíle? Podobne je to aj so všetkými ostatnými interpretáciami, vrátane tej, ktorú práve čítate. Preto filozofia musí neustále skepticky pristupovať aj k výsledkom svojho vlastného úsilia, nielen k výsledkom úsilia vied, náboženstiev atď. To je bazálna filozofická kritickosť – ňou sa filozofia odlišuje od všetkých ostatných spôsobov osvojovania si sveta človekom.

Zážitok transhorizontovej reality ako unikajúcna je transcendetálnou podmienkou možnosti existencie našej otvorenosti. Zatiaľ sa iba menšine ľudí darí vydržať námahu udržiavania otvorenosti do konca svojho života; väčšina ľudí skôr či neskôr prijme nejakú (najčastejšie náboženskú) interpretáciu transhorizontovej reality.

Transhorizontová realita sa v kresťanstve sa stotožňuje s Bohom, v budhizme s termínmi šúnjatá a stong-pa-ňid.

Pojem transhorizotnovej reality je kategória synkriticizmu.