Anton Špiesz

Detstvo strávil v Malackách, kde v roku 1949 zmaturoval na tamojšom gymnáziu. Po maturite študoval históriu na Univerzite Komenského v Bratislave. Po nadobudnutí vysokoškolského vzdelania pracoval v Historickom ústave Slovenskej akadémie vied v Bratislave. Publikačne bol veľmi činný, napísal mnoho odborných článkov a vydal niekoľko kníh týkajúcich sa hospodárskych dejín Slovenska.

Už v roku 1961 vyšla jeho prvá práca Manufaktúrne obdobie na Slovensku 1725-1825. V roku 1972 nasledovala kniha Remeslo na Slovensku v období existencie cechov . Dokumenty Štatúty bratislavských cechov vyšli v roku 1978. Knihu Slobodné kráľovské mestá na Slovensku v rokoch 1680-1780 vydal v roku 1983. V tom istom roku vyšla aj jeho kniha Remeslá, cechy a manufaktúry na Slovensku . Bratislava v 18. storočí bola vydaná v roku 1987. Dejiny Slovenska na ceste k sebauvedomovaniu vyšli v roku 1992. Nedožil sa vydania knihy Bratislava v stredoveku (2001), ktorej bol spoluautorom. Čitateľ sa z nej môže dozvedieť ako vyzeralo terajšie hlavné mesto Slovenskej republiky v stredoveku. Ďalšou knihou vydanou po Špieszovej smrti sú Ilustrované dejiny Slovenska, kde sa opisuje vývoj dejín Slovenska od príchodu Slovanov až do roku 1989. Je to publikácia, ktorá v prvej polovici deväťdesiatych rokov vyšla už dvakrát pod názvom Dejiny Slovenska – na ceste k sebauvedomeniu. Novým, exkluzívnejším vydaním tejto knihy sa poskytla čitateľovi možnosť, získať na malej ploche informácie o všetkom, čo bolo v slovenských národných dejinách dôležité. Atraktivitu titulu zvyšuje pôsobivá grafická úprava s vyše tristo farebnými i čiernobielymi ilustráciami. Kniha sa používala na stredných školách ako učebnica dejín.

Dr. Anton Špiesz vystupoval so svojimi odbornými prednáškami na rôznych sympóziách doma i v zahraničí. V roku 1990 bola Dr. Špieszovi udelená Cena hlavného mesta SR Bratislavy za celoživotnú prácu v oblasti dejín.

Dr. Špiesz navštevoval aj zahraničné archívy, kde získaval materiál pre svoje práce. Pri takejto návšteve archívov vo Viedni v roku 1993 náhle zomrel. Pochovaný je na Martinskom cintoríne v Bratislave.

Bratislavské mestské zastupiteľstvo vydalo v roku 2003 Všeobecne záväzné nariadenie hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy č. 5/2003 z 11. decembra 2003 o určení názvov novovzniknutých ulíc v mestských častiach hlavného mesta Slovenskej republiky, ktorým jednu z ulíc mestskej časti Karlova Ves nazvalo Špieszova ulica.[1][2]

V roku 2008 obdržal štátne vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy, udelený in memoriam za významné zásluhy o rozvoj Slovenskej republiky v oblasti historických vied.[3][4]