Antonín Vašíček

Antonín Vašíček (* 28. október 1903, Cetkovice, Česko – † 16. november 1966, Brno) bol český fyzik.

Narodil sa 28. októbra 1903 v Cetkoviciach, okr. Moravská Třebová. Študoval na Prírodovedeckej fakulte Masarykovej univerzity v Brne (1923– 1927), kde získal doktorát a zložil skúšku učiteľskej spôsobilosti. Pedagogické vzdelanie si doplnil na Filozofickej fakulte MU (1927–1929). Spočiatku bol asistentom na VUT v Brne, kde sa v roku 1935 habilitoval. V tom istom roku prešiel na gymnázium a viac než desať rokov učil fyziku. V roku 1946 bol vymenovaný za mimoriadneho profesora technickej fyziky na VUT v Brne a v roku 1952 za riadneho profesora fyziky na PF MU. Tu viedol Katedru tuhých látok až do svojej smrti. Bol tiež prodekanom PF MU. V školskom roku 1958/1959 začal externe prednášať optiku tenkých vrstiev na PFUK v Bratislave. Táto pomoc fakulte trvala vcelku tri roky. Antonín Vašíček sa spočiatku zaoberal elektroosmózou. Neskôr študoval tenké dielektrické i kovové vrstvy zo stavu polarizácie odrazeného monochromatického svetla, čo je dnes predmetom elipsometrie. Ako gymnaziálny profesor si za vlastné peniaze a podľa svojich návrhov postavil jeden z prvých elipsometrov na svete, ktorý fungoval niekoľko desiatok rokov. Za vojny pracoval na zariadení v spálni svojho bytu. Vďaka tomu mohol hneď po vojne publikovať práce z novej oblasti -– optiky tenkých vrstiev -– a stať sa vlastne jej zakladateľom. Výsledkom dlhoročného bádania Antona Vašíčka sú jeho priekopnícke monografie Optika tenkých vrstiev (1956) a Meranie a vytváranie tenkých vrstiev v optike (1957). Prvá kniha vyšla aj v anglickom preklade (1960). Vašíčkova elipsometrická metóda sa uplatnila v šesťdesiatych rokoch pri výrobe tranzistorov a integrovaných obvodov. Zomrel 16. novembra 1966 v Brne.