Integrovaný obvod

Integrovaný obvod (skratka IO, angl. Integrated Circuit - skratka IC alebo čip (z angl. chip)) je zložitá alebo jednoduchá elektronická súčiastka, ktorá v relatívne malom puzdre obsahuje viacero (pri mikroprocesoroch až niekoľko desiatok miliónov) prvkov (predovšetkým tranzistorov, diód, rezistorov a kondenzátorov).

Integrovaný obvod pre povrchovú montáž
Malé integrované obvody v puzdre DIP

Integrované obvody sa dnes používajú prakticky vo všetkých oblastiach ľudskej činnosti, kde sa využívajú elektronické prístroje. Väčšina typov IO je úzko špecializovaná na určitú funkciu, od analógových obvodov ako sú zosilňovače až po najzložitejšie číslicové obvody, ktorými sú mikroprocesory.

Dejiny

Prvý integrovaný obvod skonštruoval Jack Kilby z firmy Texas Instruments v roku 1958[1] a v tom istom roku Robert Noyce z Fairchild Semiconductor (nezávisle na ňom). Kilby si svoj vynález dal v roku 1964 patentovať pod číslom 3 138 743. V roku 2000 zaň získal Nobelovu cenu.[2]

Rozdelenie obvodov podľa stupňa integrácie (SI)
  • Small - SSI - 15 prvkov
  • Medium - MSI - 10-100 prvkov
  • Large - LSI - 1000-ky prvkov
  • Very large - VLSI - 10 000 - 100 000 prvkov
  • Ultra Large - ULSI - 1000 000-y prvkov

Súčasné (v roku 2019) mikroprocesory AMD Epyc majú vyše 19 miliárd tranzistorov. [3]

Pozri aj

Referencie
  1. The Chip that Jack Built, (c. 2008), (HTML), Texas Instruments, Retrieved 29 May 2008.
  2. Nobel Web AB, (10 October 2000),The Nobel Prize in Physics 2000, Retrieved 29 May 2008
  3. Zákony informatiky: Úvod a Moorův zákon (1) – ITBIZ – Vaše jednička mezi nulami [online]. www.itbiz.cz, [cit. 2019-08-27]. Dostupné online.

Iné projekty

Externé odkazy


This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.