Antonín Bečvář

Narodil sa v Starej Boleslavi. Vyštudoval na Prírodovedeckej fakulte Karlovej univerzity v Prahe, kde získal doktorát prírodných vied. Na Slovensku pôsobil od roku 1937 ako klimatológ Štátnych kúpeľov na Štrbskom Plese. Inicioval postavenie astronomického observatória na Skalnatom plese a bol jeho prvým riaditeľom (1943–1950). Založil tu tradíciu výskumu Slnka a medziplanetárnej hmoty. Už od vzniku Prírodovedeckej fakulty Slovenskej univerzity v Bratislave prednášal astronómiu. V roku 1944 sa stal prednostom novozriadeného Astronomického ústavu PFSU a viedol ho až do roku 1952, keď sa ústav stal súčasťou novovytvorenej Katedry astronómie, geofyziky a meteorológie, ktorú viedol prof. Mikuláš Konček.

Observatórium Astronomického ústavu SAV

A. Bečvář vykonal dlhoročné systematické pozorovania slnečnej fotosféry, komét a meteoritov. Objavil kométy 1942 IV a 1947 III, viedol pozorovania meteorického roja Ursíd. Je autorom viacerých prác z meteorickej astronómie a hydrológie, filmov o vývoji oblakov, obrazových publikácií Vysoké Tatry (1948) a Atlas horských mrakov (1953). Najvýznamnejším jeho dielom sú štyri veľké astronomické atlasy vychádzajúce z originálnej koncepcie: Atlas Coeli Skalnaté Pleso (1948) s katalógom (1951), Atlas Eclipticalis (1958), Atlas Borealis (1962) a Atlas Australis (1964). Boli to najmodernejšie diela svojho druhu a vyšli aj v zahraničí. Stali sa základnou pomôckou vo hvezdárňach na celom svete a používajú sa dodnes. Medzinárodná astronomická únia na jeho pamiatku nazvala jeden z kráterov na odvrátenej strane Mesiaca Bečvář (1970) a je po ňom pomenovaná planétka (4567) Bečvář.

• Matematický ústav SAV – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Vzhľadom na to, že tento zdroj ešte nemá vyriešené autorské práva podľa licencie CC-BY-SA 3.0, nie je zatiaľ vhodné preberať články označené touto šablónou.