Mikuláš Konček

Narodil sa v Petrohrade v Rusku. Maturoval vo svojom rodisku (1917) a tu sa prihlásil aj na fyzikálno-matematickú fakultu. Od roku 1921 pokračoval v štúdiu na Karlovej univerzite v Prahe, kde získal titul RNDr. (1925).

Po absolutóriu v roku 1924 nastúpil ako asistent v Ústave pre meteorológiu a klimatológiu KU. V decembri 1926 sa stal vedeckým pracovníkom Štátneho meteorologického ústavu v Prahe, ktorý neskôr aj viedol (1937–1939). Prejavom uznania odborných kvalít Mikuláša Končeka bolo prijatie za člena Medzinárodnej meteorologickej organizácie (1938) a zvolenie za člena komisie pre leteckú meteorológiu. V roku 1939 M. Konček odišiel na Slovensko, kde zorganizoval meteorologickú službu. Vybudoval tiež Štátny hydrologický a meteorologický ústav v Bratislave, ktorý viedol v rokoch 1939–1950. V tom čase prednášal meteorológiu a klimatológiu na SVŠT (1939–1941) a od roku 1940 aj na novozaloženej Prírodovedeckej fakulte Slovenskej univerzity. Tu sa habilitoval (1943) a získal aj profesúru (1946). V tomto roku prechádza Mikuláš Konček natrvalo na PFSU. Založil tu Ústav pre meteorológiu a klimatológiu (1946) a až do roku 1952 bol jeho prednostom. Vtedy vznikla na základe nového vysokoškolského zákona a na popud M. Končeka Katedra astronómie, geofyziky a meteorológie PFUK (1952), ktorú jej zakladateľ viedol až do roku 1970. Zakrátko bol tiež vedúcim Katedry geografie PFUK (1951–1952) a po odchode prof. Kunzla do Prahy rok externe viedol aj Katedru fyziky PFSU (1953–1954). V rokoch 1948–1951 bol dekanom Prírodovedeckej fakulty a v rokoch 1951–1954 jej prodekanom. V rokoch 1957–1970 bol riaditeľom Ústavu meteorológie a klimatológie PFUK. Na začiatku päťdesiatych rokov (1950–1954) prednášal externe na Univerzite J. E. Purkyně v Brne.

V roku 1952 bol Mikuláš Konček poverený novou úlohou: vybudovať meteorologické pracovisko ČSAV. Po založení SAV sa stal jej členom korešpondentom (1953) a v roku 1968 bol zvolený za člena korešpondenta ČSAV. V rokoch 1954–1962 bol externým riaditeľom Geografického ústavu SAV a v rokoch 1964–1966 zasa viedol Ústav meteorológie a klimatológie SAV. Zastával tiež funkciu vedeckého sekretára (1956–1960) a podpredsedu (1960–1961) Sekcie matematiky a prírodných vied SAV. Ako je zrejmé z predchádzajúceho prehľadu pôsobísk a funkcií prof. M. Konček vedecky pracoval v oblasti meteorológie a klimatológie. Jeho index zavlaženia z roku 1958 sa stal základom pre vymedzenie klimatických oblastí na Slovensku a používal sa aj v susedných štátoch. V spolupráci s Fr. Reinom Konček zaviedol osobitnú klasifikáciu dynamicko-klimatických typov (1959–1962). Spolu s rakúskymi odborníkmi spracoval štatistickými metódami sekulárne zmeny 200-ročného teplotného radu (1958). Tieto výsledky sa využívajú pri zostavovaní dlhodobej predpovede počasia. Mikuláš Konček získal československý patent na geligraf – prístroj na automatické zaznamenávanie námrazy (1953). Ako výraz ocenenia zásluh mu bola v roku 1956 zo zákona udelená vedecká hodnosť DrSc.

Pozornosť si zaslúži aj publikačná činnosť prof. Končeka. Ešte počas pražského pobytu preložil a aktualizoval učebnicu synoptickej meteorológie S. P. Chramova, ktorá vyšla v roku 1937 pod názvom Úvod do synoptického rozboru počasia. Veľkú úlohu zohrala jeho monografia Teplotné pomery Bratislavy, ktorá vyšla v roku 1956. Mikuláš Konček je spoluautorom monografií Sneh a snehová pokrývka na Slovensku ( 1964), Klíma Tatier ( 1964) a Klíma a bioklíma Bratislavy ( 1979). Spolu uverejnil 70 vedeckých prác, z toho 11 knižných publikácií. Prof. Konček nebol typom kabinetného vedca. Svedčí o tom skutočnosť, že napísal tiež vyše 130 populárno-vedeckých štúdií a článkov. Udržiaval čulé medzinárodné kontakty a koncom päťdesiatych rokov inicioval usporadúvanie medzinárodných konferencií o meteorológii Karpát – prvá z nich sa konala v roku 1959 v Smoleniciach. Dr. Mikuláš Konček stál tiež pri zrode záujmových odborných zoskupení. Bol spoluzakladateľom a dlhoročným predsedom Československej meteorologickej spoločnosti pri ČSAV ( 1959– 1973) a Slovenskej meteorologickej spoločnosti pri SAV ( 1967– 1975). Pri zostavovaní Encyklopédie Slovenska viedol lexikálnu skupinu Klíma a počasie.

Vedecké, pedagogické a organizátorské zásluhy prof. Končeka boli ocenené doma i v zahraničí. V rokoch 1960–1967 bol členom Výkonného výboru Medzinárodnej asociácie meteorológie a fyziky ovzdušia Medzinárodnej geodetickej a geofyzikálnej únie. Stal sa čestným členom Maďarskej meteorologickej spoločnosti (1961), Poľskej meteorologickej a hydrologickej spoločnosti (1962), Nemeckej meteorologickej spoločnosti (1967), bol členom americkej i rakúskej meteorologickej spoločnosti. V roku 1975 prof. Končeka zvolili za čestného člena Zemepisnej spoločnosti pri ČSAV a Geografickej spoločnosti pri SAV. Jeho práca bola ocenená celým radom medailí, cien a vyznamenaní. Zomrel 16. augusta 1982 v Bratislave.

Na jeho počesť je pomenovaná planétka (3003) Konček.

• Matematický ústav SAV – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Vzhľadom na to, že tento zdroj ešte nemá vyriešené autorské práva podľa licencie CC-BY-SA 3.0, nie je zatiaľ vhodné preberať články označené touto šablónou.