Andrej Nikolajevič Tupolev

Narodil sa v obci Pustomazovo blízko mesta Kimry v Tverskom okrese. Študoval na gymnáziu v meste Tver, kde zmaturoval v roku 1908. Následne pokračoval v štúdiu na Cárskej Moskovskej technickej škole a Inštitúte železničného inžinierstva. Od roku 1909 zároveň študoval aerodynamiku pod vedením ruského pioniera letectva N.J. Žukovského a účastnil sa na stavbe vtedy najväčšieho aerodynamického tunela na svete v aerodynamickom laboratóriu technickej školy.

V roku 1911 bol obvinený z účasti na revolučných udalostiach a zatknutý. Bol však prepustený na podmienku, že zostane v Pustomazove a školu smel navštevovať až od roku 1914. Štúdium dokončil v roku 1918 po obhájení práce o vývoji hydroplánov, získal titul inžinier-mechanik. V roku 1920 bola Cárska Moskovská technická škola premenovaná na Moskovskú vysokú technickú školu a Tupolev tu vyučoval základy aerodynamických výpočtov.

Neskôr začal pracovať v moskovskom leteckom a hydrodynamickom ústave. Pracoval v Centrálnej konštrukčnej kancelárii (známej pod skratkou CKB) a neskôr mu umožnili založiť vlastnú konštrukčnú kanceláriu ANT. V roku 1937 bol Tupolev spolu s ďalším významným konštruktérom Vladimirom Mikolajevičom Petľakovom zatknutý a označený za fašistu, čo však bolo iba klamstvo vtedajších vrcholiacich stalinských čistiek. V roku 1939 bol prepustený z väzenia a pod dozorom NKVD v Boľševe pri Moskve bol zaradený do skupiny ďalších leteckých konštruktérov. Skupinu čoskoro presunuli do Moskvy, hovorovo bola označovaná „Tupolevka“, podľa svojho najvýznamnejšieho člena. Všetci títo konštruktéri pracovali na štátnych projektoch v podstate vo väzbe. Tupolev bol v roku 1940 odsúdený na 10-ročné väzenie. V práci intenzívne pokračoval počas celej druhej svetovej vojny, v roku 1944 bol prepustený, aby mohol vykonávať prácu na dôležitých obranných projektoch. Plne rehabilitovaný bol až po Stalinovej smrti v roku 1953. Po skončení vojny viedol tím, ktorý vytvoril kópiu amerického bombardéra B-29 na základe 3 kusov týchto lietadiel, ktoré núdzovo pristáli vo východnej Sibíri pri náletoch na Japonsko. Stroj dostal označenie Tupolev Tu-4.

Po svojej rehabilitácii v roku 1955 navrhol a začal s testami unikátneho turbovrtuľového strategického bombardéra Tu-95. Po niekoľkých rokoch bol Tupolev schopný odraziť s týmto lietadlom konkurenciu od Vladimira Myasisčeva a jeho série prúdových strategických bombardérov M-4. Za úspech bol Tupolev čiastočne vďačný aj blízkemu vzťahu s Nikitom Chruščovom, ktorý odsúdil Stalinove činy, ktorých bol aj Tupolev obeťou. Po odstránení Chruščova z vedúcej funkcie v strane postupne strácal funkcie.

V rovnakom čase Tupolev predstavil druhé prúdové lietadlo na svete, Tu-104. Po tomto lietadle nasledovala výroba sérií prepravných prúdových lietadiel, obsahujúca aj nadzvukový Tu-144, navrhnutý Tupolevovým synom Alexejom (1925 – 2001). Po roku 1973, kedy boli dokončené práce na Tu-154, postupne záujem o stroje konštrukčnej kancelárie Tupolev ustal.

Tupolev zomrel krátko predtým, 23. decembra 1972, bol pochovaný na Novodievčom cintoríne v Moskve.