Andrej Alexandrovič Ždanov

Narodil sa v meste Mariupoľ. Od roku 1915 bol členom strany boľševikov.

Počas zimnej vojny bol členom vojenského sovietu Severozápadného frontu. Počas druhej svetovej vojny sa podieľal na obrane Leningradu ako člen vojenského sovietu Severozápadného a Leningradského frontu. Počas blokády velenie obrany na rozdiel od väčšiny mesta nehladovalo, malo dobre zabezpečenú stravu a ostatné vymoženosti.

V roku 1944 získal hodnosť generálplukovník. Po vojne sa angažoval v presadzovaní socialistického realizmu na úkor slobodného rozvoja sovietskej literatúry.

Ako člen politického byra a sekretariátu ústredného výboru mal na starosti ideológiu a zahraničnú politiku. Od apríla 1946 pod neho spadal Úrad propagandy (vedúci GF Aleksandrov) a odbor zahraničnej politiky (na čele s Michailom Suslovom). Od augusta 1946 namiesto Malenkova predsedal na poradách Orgbura (pre kádrovú politiku). V roku 1947 zakladal Informbyro (Informačná kancelária komunistických a robotníckych strán) v ktorom ho neskôr vymenil práve Malenkov.

Zomrel 31. augusta 1948. Bol pochovaný pri Kremeľskej stene. Jedna z Moskovských lekárok, Lidia Timašuk, sa po jeho smrti písomne obrátila na na vedenie komunistickej strany s listom, v ktorom poukázala na možné chyby v jeho liečbe, ktoré viedli k jeho smrti. List sa dostal do pozornosti vedenia krajiny, hlavne Stalina a Beriju koncom roku 1952. Timašuk potom figurovala v tzv. prípade lekárov, ktorých obvinili zo zavinenia smrti Ždanova. Prípad prerástol do rozsiahlej kampane ohovárajúcej židovských lekárov po celej krajine a mal za následok ich rozsiahle zatýkanie. Krátko po Stalinovej smrti bol celý prípad Berijom ukončený a preživší zatknutí lekári boli prepustení ako nevinní. [1] Timašuk bola najprv vyznamenaná Radom Lenina, ktorý jej odňali v deň prepustenia lekárov (4. apríla 1953).

1. Stalins letzte Säuberungen (Eine inszenierte „Ärzteverschwörung“ in der Sowjetunion), ZDF. (nemecký film 2014). Online

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.