Anders Jonas Ångström
Anders Jonas Ångström (* 13. august 1814, Lögdö (Västernorrland) – † 21. jún 1874, Uppsala) bol švédsky astronóm a fyzik.
| Anders Jonas Ångström | |||
 švédsky astronóm a fyzik | |||
| Narodenie | 13. august 1814 Lögdö (Västernorrland) | ||
|---|---|---|---|
| Úmrtie | 21. jún 1874 (59 rokov) Uppsala | ||
| Odkazy | |||
| Commons |  | ||
| |||
Do histórie sa zapísal najmä svojou prácou na spektroskopii. Študoval spektrá atómov a vďaka tejto práci v roku 1862 odhalil po spektrálnej analýze slnečného svetla prítomnosť vodíka ako stavebnej jednotky Slnka. V roku 1868 zmapoval spektrum Slnka (1 000 čiar), pričom použil jednotku vlnovej dĺžky svetla, ktorá dostala neskôr názov po ňom (angström).[1]
Referencie
- HAJDUK, Anton; ŠTOHL, Ján. Encyklopédia astronómie. Bratislava : Obzor, 1987. S. 72.
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.