Anchises (mytológia)

Anchises alebo Anchisés alebo Anchísés (starogr. Ἀγχίσης – Anchises/ iný prepis: Anchísés, Anchisés; lat. Anchises) bol dardanský kráľ, syn kráľa Kapya a jeho manželky Themidy.

Charles-André van Loo, Aineias unáša svojho otca Anchísa, 1729, olej na plátne, Louvre, Paríž

I keď jeho podobu poznáme iba z vyobrazení, na ktorých je v pokročilom veku ako krehký starec, v mladosti vynikal mužnou krásou. Zaľúbila sa doňho sama bohyňa lásky Afrodita, s ktorou mal neskôr syna Aineia, známeho hrdinu trójskej vojny.

Spočiatku sa pri napadnutí Tróje achájskym vojskom zachoval neutrálne a kráľovi Priamovi, napriek tomu, že ho s ním spájali príbuzenské väzby, neprišiel na pomoc.

Dočkal sa v zdraví konca vojny, keď ho z horiacich trosiek mesta spolu s vnukom Askaniom zachránil jeho syn. Vyniesol ho na vlastných ramenách a spolu so skupinou zachránených druhov odplávali z pobrežia na ďalekú cestu, ktorú jeho synovi určili bohovia a osud.

Do svojej novej vlasti sa však už nedostal, pretože počas zastávky na Sicílii zomrel. V mytológii sa s ním stretávame naposledy, keď po smrti sprevádzal svojho syna Hádovou ríšou zomrelých.

Vzhľadom na početné umelecké zobrazenia posledných chvíľ hynúcej Tróje a úteku jeho syna, býva aj Anchises častým námetom maliarskych a sochárskych diel. Zrejme najvýstižnejšie daný okamih zachytil vo svojom súsoší Aineias zachraňuje Anchisa a Askania z horiacej Tróje Gian Lorenzo Bernini.

Maliarskych diel s postavou Anchisa nesúceho sa na Aineiových pleciach je rovnako veľké množstvo, napr. diela Federica Barocciho, Charlesa-André van Loo, Charlesa Errarda a ďalších. Historickú analógiu môžeme vidieť na freske Požiar v Borgo od renesančného umelca Raffaela vo vatikánskom Apoštolskom paláci. Ako sprievodca svojho syna po ríši zomrelých, vystupuje i vo Vergiliovej Aeneide.

Iné projekty

Zdroje

  • J. Parandowski, Mytológia, Tatran, Bratislava, 1980,
  • V. Zamarovský, Bohovia a hrdinovia antických bájí, Mladé letá, Bratislava, 1980
  • V. Zamarovský, Aeneas, Perfekt, Bratislava, 2001, ISBN 80-8046-099-X
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.