Alfa ferit
Ferit (z lat. ferrum), alebo alfa ferit je intersticiálny tuhý roztok uhlíka v železe alfa s kubicky priestorovo centrovanou kryštálovou sústavou. Atómy uhlíka sa nachádzajú v medziatomárnych priestoroch v kryštálovej mriežke alfa železa. V základnej kryštalickej bunke feritu, kde je 8 atómov železa umiestnených v rohoch kocky, môže byť jeden atóm uhlíka umiestnený v strede kocky. Maximálna koncentrácia uhlíka vo ferite je 0,035 %.
Údaje o maximálnej rozpustnosti uhlíka v železe alfa sa líšia prameň od prameňa. Rozpustnosť uhlíka v alfa železe je funkciou teploty (pri konštantnom tlaku). Najvyššia rozpustnosť uhlíka je pri eutektoidnej teplote, čo je teplota eutektoidnej polymorfnej premeny ocele - zodpovedá teplote asi 723 °C pri atmosférickom tlaku. Ferit je pri tejto teplote nasýtený pri koncentrácii uhlíka 0,018 % (obvykle sa uvádza okolo 0,02 až 0,022 % uhlíka). Pri ochladzovaní ocele sa rozpustnosť uhlíka v alfa železe ešte zmenšuje a pri teplote 20 °C je jeho obsah radovo 10-7 %, teda zanedbateľný. Uhlík pri ochladzovaní musí z alfa železa uniknúť, pretože ferit je presycovaný. Tento uhlík kryštalizuje medzi zrnami feritu ako terciárny Fe3C (cementit).
Kryštály feritu sú svetlé, za studena mäkké a tvárne, týmito vlastnosťami sa vyznačujú aj ocele s väčším podielom feritu (nízkouhlíkové ocele).
Ferit je magnetický pri teplotách nižších ako 760 °C. Práve táto zložka dodáva oceli a liatine ich magnetické vlastnosti. Je klasickým príkladom feromagnetického materiálu.
