Alexandr Leonovič Kemurdžian

Kemurdžian sa narodil roku 1921 vo Vladikavkaze, kde sa zrovna nachádzali jeho rodičia počas občianskej vojny. Väčšinu detstva prežil v Baku.[1] V roku 1940 začal študovať v Moskve na Baumanovej vyššej technickej škole. V roku 1942 sa prihlásil ako dobrovoľník do červenej armády. Bojoval v druhej svetovej vojne ako letec. V rokoch 1943 - 1945 sa zúčastnil viacerých bojových operácií od bitky pri Kursku po boje v Pomoransku.

V roku 1951 ukončil štúdium na Dopravnej fakulte Moskovskej štátnej technickej univerzity N. Baumana a a nastúpil na miesto vo VNII-100 (VNIITransmaš) v Leningrade.

V roku 1959 bol menovaný za vedúceho oddelenia nových princípov pohybu. Zaoberal sa tvorbou vzduchových vankúšov a vznášadiel, vrátane vojenského vznášadla známeho pod krycím označením Objekt 760.

V rokoch 1963 - 1973 viedol Kemurdžian vývoj a konštrukciu samohybného automatického podvozku autonómnych mesačných sond. Pod jeho vedením sa vytvorili základy navrhovania planetárnych sond ako robotických vesmírnych vozidiel (roverov) a vznikli prvé planetárne rovery na svete, pre misie Lunochod, ako aj rover pre misiu na satelit Marsu Fobos.[2]

Účastnil sa na likvidácií havárie Černobyľskej jadrovej elektrárne. Jeho úlohou bolo zhodnotiť pracovné podmienky dopravných prostriedkov na mieste likvidácie havárie. Na základe skúseností získaných pri prácach na planétových roveroch bol v krátkom čase vytvorený diaľkovo riadený špecializovaný dopravný robot STR-1, ktorý poskytol pri likvidácii havárie značnú pomoc. Dva tieto roboty sa podieľali na odpratávaní trosiek a odstránení viac ako 90 ton rádioaktívnych materiálov.

Zomrel v roku 2003 v Petrohrade. Bol pochovaný na Smolenskskom arménskom cintoríne na ostrove Dekabristov v Petrohrade.[3]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Кемурджиан, Александр Леонович na ruskej Wikipédii.