Alexandr Jurievič Kaleri

Alexander Kaleri pochádza z Jurmaly v Lotyšsku, je ruskej národnosti.[1] V roku 1979 absolvoval Moskovský fyzikálno-technický inštitút, odbor dynamika letu a riadenie lietadiel. Potom nastúpil do NPO Energija, tu sa zaoberal spracovaním technickej dokumentácie k stanici Mir.[2]

Od roku 1982 prechádzal výberovým procesom v NPO Energija, prešiel lekárskymi prehliadkami a 15. februára 1984 bol Štátnou medzirezortnou komisiou odporučený do oddielu kozmonautov NPO Energija, formálne zaradený na pozíciu kandidáta na kozmonauta bol 13. apríla 1984. Absolvoval dvojročnú všeobecnú kozmickú prípravu v Stredisku prípravy kozmonautov J. A. Gagarina a 28. novembra 1986 získal kvalifikáciu skúšobný kozmonaut.[2]

Od roku 1987 bol zaradený medzi kozmonautov pripravujúcich sa na lety na Mir. V apríli 1987 bol zaradený do rezervnej (t. j. tretej) posádky 3. základnej expedície na Mir, už v nasledujúcom mesiaci nahradil Sergeja Jemeľanova v záložnej (t. j. druhej) posádke tejto expedície. 3. expedícia odštartovala k Miru v decembri 1987, doterajšia záložná posádka sa následne stala hlavnou pre nasledujúci let. V marci 1988 bol Kaleri vyradený z prípravy zo zdravotných dôvodov a nahradený Sergejom Krikaľovom. Znova zaradený do posádky (rezervná posádka 8. základnej expedície) bol v máji 1990, v decembri 1990 sa posádka stala záložnou pre 9. základnú expedíciu a v máji 1991 hlavnou pre 10. základnú expedíciu. V júli 1991 sa zlúčili lety rakúskeho a kazašského kozmonauta a tak na Kaleriho nezostalo miesto v lodi. Od októbra 1991 sa pripravoval v hlavnej posádke 11. základné expedície.[2]

Do vesmíru odštartoval z Bajkonuru 17. marca 1992 na palube Sojuze TM-14. K Miru v Sojuze vzlietli veliteľ Alexandr Viktorenko, palubný inžinier Alexandr Kaleri a nemecký kozmonaut-výskumník Klaus-Dietrich Flade. Flade sa po týždni vrátil s predchádzajúcou posádkou a Viktorenko s Kalerim zostali na stanici. Na Zem sa vrátili 10. augusta 1992 po 145 dňoch, 14 hodinách a 11 minútach letu.[3]

Od októbra 1995 pôsobil v záložnej posádke 22. základnej expedície (posádka Valerij Korzun, Kaleri, Léopold Eyharts). Kapitán hlavnej posádky Gennadij Manakov krátko pred štartom ochorel a tak 12. augusta 1996 Korzun a Kaleri nahradili v hlavnej posádke Manakova a Pavla Vinogradova.[2]

K svojmu druhému letu vzlietol 17. augusta 1996 v Sojuze TM-24 opäť ako palubný inžinier s Korzunom (veliteľ) a Claudiou André-Deshaysovou (kozmonaut-výskumník) z Francúzska. Po odlete Francúzky, Jurija Onufrienka a Jurija Usačova z predchádzajúcej expedície, zostali na stanici Korzun, Kaleri a Američanka Shannon Lucidová, ktorú vzápätí nahradil John Blaha a v januári 1997 Jerry Linenger. Korzun s Kalerim pristáli 2. marca 1997 po 196 dňoch, 17 hodinách a 26 minútach letu.[4]

Kaleri na ISS. 30. januára 2004

Od decembra 1997 do augusta 1998 bol zaradený v záložnej posádke 26. základnej expedície, so Sergejom Zaľotinom. Od marca 1999 sa, opäť sa Zaľotinom, pripravoval k ďalšiemu letu na Mir, tentoraz v 28. základnej expedícii, poslednej expedícii na stanicu Mir. Dvojica kozmonautov odštartovala z Bajkonuru 4. apríla 2000 v Sojuze TM-30. Na Mire strávila dva mesiace a pristála 16. júna 2000 po 72 dňoch, 19 hodinách a 42 minútach letu.[2][5]

Po treťom lete prešiel Kaleri do programu letov na Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS). V januári 2001 bol menovaný do záložnej posádky Expedície 5 (štartovala v júni 2002). Od októbra 2002 sa pripravoval na let na ISS v rámci Expedície 7. Vo februári 2003, po havárii Columbie, boli posádky zreorganizované, od marca 2003 spolu s Michaelom Foaleom vytvoril hlavnú posádku Expedície 8. K svojmu štvrtému letu odštartoval z Bajkonuru v Sojuze TMA-3 18. októbra 2003. S Foaleom strávili vo vesmíre 194 dní, 18 hodín a 33 minút, pristáli 30. apríla 2004.[6]

V máji 2006 bol predbežne vymenovaný za veliteľa záložnej posádky Expedície 16 a hlavnej posádky Expedície 18. Expedícia 18 mala v septembri 2008 letieť modernizovanou verziou Sojuzu a Kaleri ako jeden z najskúsenejších ruských kozmonautov jej mal veliť. Avšak skúšky novej lode sa pretiahli, a už v lete 2006 z Expedície 18 vypadol. Ako bol let oddiaľovaný, tak sa Kaleri presunul spočiatku do Expedície 23 (predbežne od augusta 2007, štart naplánovaný na marec 2010), v apríli 2009 do Expedície 25.[2]

Zatiaľ posledný let absolvoval v Expedícii 25/26, ktorá odštartovala 7. októbra 2010. Letel na palube Sojuzu TMA-01M spolu s kolegami Olegom Skripočkom a astronautom Scottom Kellym. K ISS sa pripojili 10. októbra 2010 a na palube Medzinárodnej vesmírnej stanice zotrval až do marca 2011.

Pri zachovaní statusu kozmonauta je Kaleri od októbra 2006 náčelníkom Letovej služby RKK Energija (teraz premenovanej na Vedeckotechnické stredisko RKK Energija). [2]