Alexander Korda (generál)

Narodil sa v rodine Eugena a Zuzany Kordovej rod. Sekerkovej vo Vrútkach 18. apríla 1907. Absolvoval Vojenskú akadémiu v Hraniciach na Morave a v hodnosti poručíka bol zaradený k delostreleckému pluku v Prahe - Ruzyni. V rokoch 1932 - 1939 slúžil u jednotiek v Olomouci, Bíline, Pardubiciach, Místku, Josefove, Dunajskej Strede, Hlohovci, Trnave a v Bratislave. Po vzniku Prvej Slovenskej republiky od roku 1940 pôsobil ako učiteľ na vojenskej akadémii v Bratislave a v Banskej Bystrici. Od roku 1942 bol príslušníkom ilegálnej vojenskej odbojovej organizácie Victorie. Aktívne sa účastnil protifašistického odboja v armáde, od 10.9.1944 velil vojenskému výcvikovému táboru Oremov Laz. Pomáhal vyzbrojovať partizánske jednotky. Počas SNP veliteľ 25. pešieho práporu Tretej taktickej skupiny 1. čs. armády na Slovensku. Po ukončení organizovaného odporu ustúpil s jednotkou do priestoru Starých Hôr, kde 19. 11. 1944 padol po vážnom zranení do zajatia. Bol odvlečený do Bratislavy a nemeckého zajateckého tábora Stammlager XVII/A Kaisersteinbruch – Altenburg. Po vojne krátko pôsobil ako zástupca veliteľa vojenskej akadémie v Hraniciach na Morave a v Mladej Boleslavi. Po februári 1948 bol politicky prenasledovaný. Roku 1949 bol za velezradu a vyzvedačstvo odsúdený na doživotie, zomrel vo výkone trestu. V októbri 1991 bol rehabilitovaný a povýšený in memoriam do hodnosti generálmajora.

• Roku 1945 vyznamenaný Radom SNP I.tr. a Čs. vojnovým krížom 1939, roku 2008 vyznamenaný Krížom M. R. Štefánika 1. triedy.
• Od roku 2013 je po ňom pomenovaný Samohybný delostrelecký oddiel 2. mechanizovanej brigády Pozemných síl Slovenskej republiky.[1]

• Slovenský biografický slovník

• Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.