Alex (papagáj)

Irene Pepperbergová kúpila Alexa v obchode s domácimi zvieratami, v období, keď pracovala ako výskumný pracovník zaoberajúci sa výskumom správania zvierat na Purdueovej univerzite v Spojených štátoch. Bola presvedčená, že Alexovi museli byť už od mladosti strihané krídla a preto nebol naučený lietať.[10]

Pri Alexovom tréningu bola použitá Pepperbergovej metóda nazvaná „model/rival“. Pri nej interakcia u trénovaného (papagája) vyprovokovaná sledovaním trénerov. Hlavný tréner pri tejto metóde požaduje reakciu, pomocný tréner svojou aktivitou provokuje trénované zviera/rivala svojou reakciou. Predstavme si, že Alexa trénuje spolu s Irene aj žena menom Eva (meno je vymyslené). Pojem „model“ sa používa na opísanie techniky, pretože jedna osoba modeluje to, čo chce papagáj robiť. V prípade Alexa je cieľom dosiahnuť, aby povedal slovo. Napríklad Irene zdvihla predmet a povedala: „Eva, čo je toto?“ a Eva odpovedala „Pastelka“. Irene podala predmet Eve, ktorá s ním potom manipulovala a hrala sa s ním. Ľudský praktikant bol potom Alexovým rivalom, pretože sa s objektom mohol hrať, ale Alex nie. Tréner a model/rival si neskôr vymieňali úlohy, aby trénovaný mohol vidieť, že proces je interaktívny. Pepperbergová uviedla, že v prípade, že spolu s asistentom hovorili a robili chybne, Alex ich naprával.[11]

Oproti predošlým výskumom, technika tohto spôsobu tréningu pomohla Pepperbergovej pri uľahčení obojsmernej komunikácie s papagájmi. V neskorších rokoch Alex niekedy prevzal úlohu jedného z Pepperbergových asistentov, keď pôsobil ako „model“ a „rival“ v pomoci učiť ďalšieho papagája, ktorý bol skúmaný v laboratóriu.[11] Alex neskôr takýmto spôsobom cvičil slová aj keď bol sám.[12]

Pepperbergová netvrdila, že Alex dokáže používať „jazyk“, ale tvrdila, že tento papagáj používa dvojsmerný komunikačný kód.[13] Medzi úspechmi vo výskume Alexa Pepperbergová v roku 1999 uvádza, že tento papagáj dokáže identifikovať 50 rôznych objektov a počítať v množstvách do šiestich. Alex rozpoznával sedem farieb a päť rôznych tvarov, porozumel pojmom „väčší“, „menší“, „rovnaký“ a „odlišný“ a že sa učil význam slov „cez“ a „pod“.[2] Alex prešiel čoraz náročnejšími testami, ktorými sa meria, či ľudia dosahujú objektívnu stálosť Piagetovho štádia č. 6. Alex preukazoval prekvapenie a hnev, keď bol konfrontovaný s neexistujúcim objektom alebo s predmetom odlišným od toho, o ktorom bol presvedčený, že ho počas testov pred ním ukryli.[14]

Alexov vyjadrovací slovník obsahoval iba niečo vyše sto slov,[15] no jeho výnimočnosť spočívala v tom, že bolo zrejmé, že rozumie tomu, čo hovorí. Napríklad, keď bol Alexovi ukázaný objekt a spýtali sa na jeho tvar, farbu, alebo materiál, dokázal ho správne označiť.[13] Pomenoval „kľúč“ ako „kľúč“ bez ohľadu na to, akú mal veľkosť, farbu a vedel určiť, čím je odlišný od ostatných.[6] Pri pohľade na zrkadlo povedal „akej je farby“, a odpoveď, že „šedej“ sa naučil po tom, čo mu bolo šesťkrát povedané „šedej“.[16] Bolo to prvýkrát, čo zvierací druh položil otázku, v tomto prípade existenčnú otázku. Opice, ktoré boli vyškolené na používanie posunkovej reči, nedokázali doposiaľ položiť žiadnu otázku.[17] Alexova schopnosť klásť otázky a odpovedať na otázky Pepperbergovej jeho vlastnými otázkami, je dokumentovaná v mnohých článkoch a rozhovoroch.

Alex vraj chápal obraty v komunikácii a niekedy aj syntax zaužívanú v jazyku.[12] Dokázal v obmedzenej miere povedať aj správny počet podobných predmetov na jednom mieste. Podľa Pepperbergovej je možné, že aj keď ich nevedel priamo po jednom spočítať, dokázal počet odhadnúť omnoho rýchlejšie, než to dokáže človek.[18] Keď sa pri testoch unavil, povedal „Wanna go back“ („Chcem sa vrátiť“), čo znamenalo, že sa chce vrátiť do svojej klietky.[16] Ak bol Alexov výskumník podráždený, papagáj sa ho pokúsil ukľudniť slovami „I'm sorry“ („Prepáč“). Ak povedal „Chcem banán“, no namiesto toho mu ponúkli orech, znovu si pýtal banán, alebo orech zobral a odhodil ho smerom na výskumníka, či iným spôsobom dal najavo svoju mzrutosť, ešte predtým ako o banán znovu požiadal. V rámci testovania na otázky Alex odpovedal správne v 80 percentách prípadov.[19]

Raz dostal Alex niekoľko rôzne zafarbených blokov: dva červené, tri modré a štyri zelené. Pepperbergová sa ho spýtala: „Ktorá farba sa vyskytuje trikrát?“, a očakávala, že papagáj povie, že „modrá“. Lenže Alex už predtým na túto otázku odpovedal. Vyzeralo to, že ho to už druhý krát nudí a tak odpovedal, že „päť“. Vyprovokoval tým Pepeprbergovú, aby sa ho opýtala, „Fajn, aká farba sa vyskytuje päťkrát?“, načo Alex odpovedal, že „žiadna“. Podľa jej záverov to naznačovalo, že papagáje majú, podobne ako ľudia, tendenciu sa nudiť. Alex niekedy odpovedal na otázky nesprávne, aj keď poznal správnu odpoveď.[18]

Vyzeralo to tak, že Alex prebral koncept počtu štyroch. Bolo to pri porovnávaní štyroch vlnených guličiek na tácke oproti štyrom tónom z klavíra. Pepperbergová ho tiež trénovala, aby rozpoznával napísané číslo „4“ ako „štyri“. Alex prejavil aj určité porozumenie osobných zámien: keď hovoril o sebe alebo o iných, používal rozdielny spôsob a označoval to pojmami „ja“ a „ty“.[20] V júli 2005 Pepperbergová prezentovala, že Alex pochopil koncept nuly.[21] Dokázal dať odpoveď na otázku, aký je rozdiel medzi dvoma objektmi, ale ak medzi objektmi nebol žiadny rozdiel, na otázku „aký je rozdiel“, povedal „žiadny“, čo poukazovalo na to, že rozumie pojmu „nič“ respektíve „nula“.[22] V júli 2006 Pepperbergová zistila, že Alex vníma optickú ilúziu takým istým spôsobom ako človek.[23]

Pepperbergová, v snahe koncepčne u neho spojiť anglicky písané slovo s hovoreným, trénovala Alexa aj v rozpoznávaní anglických grafém. Tento papagáj neskôr v grafických znakoch dokázal identifikovať zvuky vydávané dvojpísmenkovými kombináciami ako SH a OR.[24]

Alexova smrť, dňa 6. septembra 2006 vo veku 31 rokov,[25] bola prekvapivá, lebo papagáje tohto druhu sa v priemere v zajatí dožívajú 45 rokov.[26][27][8][28] Jeho posledné slová, „Buď dobrá, milujem ťa. Uvidíme sa zajtra“ ("You be good, I love you. See you tomorrow."),[29] boli v ten deň rovnaké, aké hovorieval každý večer, keď Pepperbergová odchádzala z laboratória domov.[30]

Niektorí vedci sú k Pepperbergovej zisteniam skeptickí. Poukazujú na to, že bez dát alebo podložených externých recenzií je Alexova komunikácia iba operatívne podmienená reakcia.[3] Aj o šimpanzovi Nimovi Chimpskom, panoval tiež názor, že používa ku komunikácii posunkový jazyk, no niektorí vedci rozvírili diskusiu o tom, že iba napodobňuje svojho učiteľa.[2] Vedúci projektu s Nimom, Herbert Terrace, myslí, že Alexove výsledky skôr pochádzajú z opakovaného učenia naspamäť, než by mali byť výsledkom praktického používania jazyka. Bez recenzovanej publikácie považuje Alexove odpovede za „komplexný diskriminačný výkon“ a dodáva, že je presvedčený, že v každej situácii „existuje jeho vonkajšia stimulácia“.[2] Pritom vedci, ktorí s Alexom reálne pracovali a zverejnili o ňom údaje, tvrdia, že bol schopný hovoriť a vystupovať pre kohokoľvek, kto sa zúčastnil projektu, ako aj pre úplne cudzích ľudí, ktorí zaznamenali to, čo v skutočnosti dokázal.[25]

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Alex (parrot) na anglickej Wikipédii.