Akcia R

Akcia R (Rehoľníčky) sa odohrala 29. augusta 1950 od 8 hod. [1] a znamenala začiatok plánovanej likvidácie ženských reholí na Slovensku. V troch etapách orgány komunistického režimu sústredili do niekoľkých kláštorov všetky rehoľníčky v krajine, čím sa snažili obmedziť ich vplyv na verejný život a neskôr dosiahnuť úplný zánik rehoľného života v Česko-Slovensku.

V dvoch vlnách bolo do sústreďovacích centier prevezených asi 4 000 rádových sestier. V ďalšej etape bolo 2 000 sestier "prevedených" do priemyslu. Začiatkom roka 1951 bolo naplánované zníženie počtu nemocníc a ústavov, v ktorých ešte v roku 1950 pracovalo takmer 10 000 rehoľníc. V nemocniciach ešte zostalo pracovať takmer 1600 rehoľníčok, režim za ne nemal náhradu [2] . Administratívne sa sťažovalo prijímanie nových členiek rehoľných rádov, v lete roku 1952 boli internované predstavené ženských reholí. Akcia mala byť dokončená zrušením rádov a kongregácií, ale akcia bola odvolaná a režim pristúpil na postupné vytlačenie rehoľníc zo spoločnosti.

Výsledkom akcie bolo zrušenie všetkých ženských kláštorov. Do roku 1960 ostali len rehoľné sestry, ktoré pracovali ako ošetrovateľky v nemocniciach, pretože za ne nemal režim žiadnu náhradu. Akcia R zasiahla okrem iného kláštory sestier uršulínok, ktoré pôsobili ako učiteľky. Vyviezli ich do zberných kláštorov v Dolných Semerovciach a v Modre, kde boli nútené vykonávať práce v poľnohospodárstve na štátnych majetkoch až do neskorej zimy. V roku 1951 boli vyvezené do českého pohraničia na práce vo vlhkom prostredí v textilných fabrikách. Neskôr ich prijímali za ošetrovateľky do ústavov sociálnej starostlivosti k ťažko telesne postihnutým ľuďom, pretože o túto prácu nemali civilné ošetrovateľky záujem. Na Slovensko sa mohli vrátiť až po roku 1989 [3]