Ahmad Šáh Masúd

Ahmad Šáh Masúd (* 2. september 1953, Bazarak, Afganistan – † 9. september 2001, provincia Tachár) bol afganský politik a vojenský veliteľ. Bol mocným veliteľom partizánov počas odboja proti sovietskej okupácii v rokoch 1979 až 1989. V 90. rokoch viedol vládne vojenské krídlo proti súperiacim milíciám a po prevzatí moci Talibanom bol hlavným veliteľom opozície voči ich režimu, proti ktorému bojoval až kým nebol zavraždený v roku 2001.

Ahmad Šáh Masúd
afganský politik a vojenský veliteľ
Narodenie	2. september 1953 Bazarak, Afganistan
Úmrtie	9. september 2001 (48 rokov) provincia Tachár, Afganistan
Odkazy
Commons	Ahmad Šáh Masúd
Biografický portál

Masúd pochádzal z etnického tadžického sunnitského moslimského prostredia v údolí Pandžšír v severnom Afganistane. V 70. rokoch začal študovať strojárstvo na Polytechnickej univerzite v Kábule, kde sa zapájal do náboženských protikomunistických hnutí v okolí popredného islamistu Burhánuddína Rabbáního. Bol súčasťou neúspešného povstania proti vláde Muhammada Dáúda Chána. Neskôr sa pripojil k Rabbaninho strane Jamiat-e Islami. Počas sovietsko-afganskej vojny mu jeho úloha ako mocného povstaleckého vodcu mudžahedínov priniesla medzi jeho stúpencami prezývku „Lev z Pandžšíru“ (شیر پنجشیر), keď úspešne ubránil údolie Pandžšír pred Sovietmi. V roku 1992 podpísal, v postkomunistickom islamskom štáte Afganistan, Pešawarskú dohodu o mieri a zdieľaní moci, a bol tak vymenovaný za ministra obrany, ako aj za hlavného vojenského veliteľa vlády. Jeho milície obraňovali hlavné mesto Kábul proti milíciám vedenými Gulbuddínom Hekmatjárom a ďalšími vojvodcami, ktorí bombardovali mesto - a nakoniec proti Talibanu, ktorý začal obliehať hlavné mesto v januári 1995 potom, čo mesto zažilo tvrdý boj s aspoň 60 000 zabitými civilistami.

Po vzostupe Talibanu v roku 1996 sa Masúd, ktorý odmietol fundamentalistický výklad islamu Talibanu, vrátil k ozbrojenej opozícii, kým nakoniec neunikol do Kulobu v Tadžikistane, predtým avšak, na svojej ceste na sever, strategicky zničil tunel Salang. Stal sa vojenským a politickým vodcom Zjednoteného islamského frontu pre spasenie Afganistanu alebo Severnej aliancie, ktorá do roku 2000 ovládala iba 5 až 10 percent krajiny. V roku 2001 navštívil Európu a na stretnutiach na vysokej úrovni s Európskym parlamentom vyzval lídrov, aby vyvíjali tlak na Pakistan, za ich podporu Talibanu. Taktiež požiadal o humanitárnu pomoc, aby pomohol ľudom, ktorí žili v biednych podmienkach za vlády Talibanu. Masúd bol zavraždený na podnet al-Káidy a Talibanu pri samovražednom bombovom útoku 9. septembra 2001. O dva dni neskôr došlo k útokom z 11. septembra v Spojených štátoch, čo viedlo Organizáciu Severoatlantickej zmluvy podniknúť inváziu do Afganistanu, kde sa spojili s Masúdovými silami. Jeho sily nakoniec vyhrali dvojmesačnú vojnu v decembri 2001, čím bol Taliban zbavený moci.

Masúd bol po smrti vyhlásený „národným hrdinom“ na príkaz prezidenta Hamída Karzaja potom, čo bol Taliban zbavený moci. Dátum Masúdovej smrti, 9. september, sa považuje za štátny sviatok známy ako „deň Masúda“. Jeho nasledovníci ho nazývajú Amer Sāhib-e Shahīd (آمر صاحب شهید), čo sa prekladá ako „(náš) umučený veliteľ“. Masúd bol opísaný ako jeden z najväčších partizánskych vodcov 20. storočia a bol porovnávaný s Josipom Broz Titom, Hočiminom a Che Guevarom. Jedným z dôvodov bolo to, že sa mu úspešne podarilo opakovane ubrániť miestne údolie Pandžšír pred Sovietmi a potom Talibanom.