Adina Mandlová

Adina Mandlová, vlastným menom Jarmila Anna Františka Marie Mandlová, v Nemecku známa pod pseudonymom Lil Adina (* 28. január 1910, Mladá Boleslav – † 16. jún 1991, Příbram) bola česká filmová herečka.

Adina Mandlová
Narodenie28. január 1910
Mladá Boleslav, Česko
Úmrtie16. jún 1991 (81 rokov)
Příbram, Česko
Rodné menoJarmila Anna Františka Marie Mandlová
Povolaniefilmová herečka
Rodný dom Adiny Mandlovej v Mladej Boleslavi

Jej život bol mimoriadne búrlivý. Krásna, talentovaná, inteligentná, obdivovaná. „Sexsymbol“ 30. rokov, ktorého meno spoľahlivo plnilo sály. Súčasne však išlo o nešťastnú a psychicky nevyrovnanú ženu. Bola neodôvodnene podozrievaná z kolaborantských stykov s nemeckými okupantmi.

Život

Pochádzala z rodiny inšpektora c. k. štátnych železníc Jána Mandla, ktorý po troch chlapcoch túžil po narodení dievčaťa.[1] Už od útleho detstva bola otcom až nekriticky hýčkaná a podporovaná v umeleckých záujmoch. Svoje zvláštne meno dostala, pretože podľa jeho mienky mala predurčenú skvelú budúcnosť. O jej výchovu sa staral výhradne otec a od štyroch rokov hrala na piano. Otec ju veľmi rozmaznával a všetci jej museli vykať, ale ona odpovedala tykaním. Keď mala osem rokov, otec zomrel a ona tak stratila svoje dobré postavenie a naopak hrať na piane jej zakázali.

Obdobie puberty

Po smrti otca sa rodinné pomery veľmi zhoršili. Matka našla niekoľko strýčkov, ktorí rodinu podporovali. To však nestačilo, a tak rodina podnikala lúpežné výpravy do záhrad a polí. Mandlovci tiež prenajímali izby svojej vily študentom. Keď mala Adina štrnásť rokov, matka si našla nového priateľa. V šestnástich Adinu poslali do parížskeho dievčenského penzionátu, kde sa naučila variť a zdokonalila svoju francúzštinu a nemčinu. Po dvoch rokoch ju vylúčili pre zlé správanie a začala sa venovať herectvu.

Neskorší život

Už v 16 rokoch si našla milenca a chodila s ním po nočných baroch. Vo francúzskom penzionáte si našla ďalšieho, s ktorým otehotnela, načo absolvovala potrat. Potom sa stala milenkou herca známeho z filmu Život je pes Huga Haasa. Po roku 1939 chodila s Fredom Schneinerom-Svítilom, a keď ju opustil, pokúsila sa o samovraždu. Po uzdravení sa vrhla do bezstarostného užívania si života, načo vznikla riekanka „Baarová má oči mandlové a Mandlová má oči barové“. Prvýkrát sa Adina vydala za maliara Zdenka Tůmu, v tomto rozhodnutí je možné hľadať aj trošku zištný motív, lebo Tůma bol ľavicovo zmýšľajúci – Adina sa domnievala, že si tak napraví zlú reputáciu. Ľudia ju totiž začali vnímať ako príliš nemecky orientovanú. Tůma však po roku manželstva spáchal samovraždu. Keď sa to Adina dozvedela, volala ako prvej svojej skutočnej priateľke Nataši Gollovej, ktorá jej tiež údajne ako jediná tykala. Druhýkrát bola vydatá za vojnového pilota Kočvárka-Knighta. Opäť rozvod. Jej posledný manžel bol módny návrhár a homosexuál Ben Pearson. Našla s ním pokoj a žili spolu 37 rokov.

Posledné roky života

V posledných rokoch svojho života veľa cestovala. Počas vojny bol jej priateľ Svítil odvezený do koncentračného tábora. Adina natočila počas vojny jeden nemecký film a po vojne bola zatknutá a obvinená pre nemeckú príslušnosť – pre nedostatok dôkazov ju prepustili. Keďže nemohla nájsť angažmán, odišla do Anglicka (s Kočvárkom). Po Benovej smrti sa vrátila do vlasti a žila na zámku v Dobříši. Zomrela na tuberkulózu.

Herecká kariéra

Film Prvú hereckú príležitosť dostala hneď na začiatku tridsiatych rokov od celkom podpriemerného režiséra Josefa Medeotti-Boháča v jeho jedinom zvukovom filme Děvčátko, neříkej ne, kde preniesla iba jedinú vetu. Čoskoro sa objavili ďalšie ponuky, ale skutočný zlom v kariére mladej neskúsenej herečky znamenalo až stretnutie a dlhodobé partnerské súžitie s Hugom Haasom, s ktorým Mandlová spolupracovala celkom na siedmich snímkach. Hneď prvý spoločný film Život je pes predznamenal jej hereckú štylizáciu na niekoľko ďalších rokov. Zo začiatku predstavovala skôr prirodzený typ, priťahujúcí predovšetkým svojim atraktívnym zovňajškom. Vo filmoch ako Mazlíček, Nezlobte dědečka alebo Děvčata, nedejte se tak opakovane stvárňovala prototyp mladej, modernej, ironickej a športovo založenej dievčiny. O niečo neskôr sa prehrala do postáv mondénnych, zhýčkaných žien z vyššej spoločnosti (Velbloud uchem jehly, Švadlenka, Kristian). K odhaleniu jej dramatického talentu a k obmene dosť schématického výrazového repertoáru významne prispel podobne ako v prípade Lídy Baarovej a Nataši Gollovej najmä Otakar Vávra. Vo filmoch Kouzelný dům, Pacientka dr. Hegla či Šťastnou cestu sa dokázala celkom úspešne vysporiadať s náročnejšími psychologickými charaktermi žien, ocitajúcich sa v krajných životných situáciách. Po odchode do exilu sa jej bohužiaľ už nepodarilo na násilne prerušenú a sľubne sa vyvíjajúcu kariéru nijako nadviazať.

Divadlo Od roku 1939 vystupovala v Komornom divadle a v Uranii. V rokoch 1942 – 1945 bola stálym hosťom [2] vo Vinohradskom divadle a účinkovala i na jeho ďalších scénach (Divadlo Na Poříčí, Komorní divadlo). Po odchode do exilu sa objavila na javisku už len príležitostne vo Veľkej Británii.[3]

Filmografia
  • Děvčátko, neříkej ne!, 1932, manekínka
  • Diagnosa X, 1933, Helena Bernhardová
  • V tom domečku pod Emauzy, 1933, Apolenka Dudková
  • Život je pes, 1933, Eva Durdysová
  • Mazlíček,1934, Marcela Johnová
  • Ať žije nebožtík!, 1935, Alice Machová
  • Komediantská princezna, 1936, pani Lexová
  • Švadlenka, 1936, Mici
  • Velbloud uchem jehly, 1936, Nina Štěpánová
  • Děvčata, nedejte sa, 1937, Vlasta
  • Děvčata, nedejte se!, 1937, Vlasta
  • Harmonika, 1937, Elsa
  • Kvočna, 1937, Katy Svatá
  • Mravnost nade vše, 1937, Eva Karasová
  • Panenství, 1937, Lily
  • Poručík Alexander Rjepkin, 1937, Mathilde von Kiesewetter
  • Rozkošný příběh, 1937, Věra Randová
  • Svět patří nám, 1937, Markéta
  • Vyděrač, 1937, Máša Lírová
  • Bílá vrána, 1938, Jana Dubanská
  • Cech panen kutnohorských, 1938, Rozina
  • Druhé mládí, 1938, Fan Panýrová
  • Ducháček to zařídí, 1938, Julie z Rispaldicu
  • Krok do tmy, 1938, Eva Halerová
  • Svatební cesta, 1938, Kaťa Holarová
  • Holka nebo kluk?, 1939, Ada Bártů
  • Hvězda z poslední štace, 1939, Emilka
  • Kouzelný dům, 1939, Marie Ungrová
  • Kristian, 1939, Zuzana Rendlová (Svätováclavská cena ministra priemyslu, obchodu a živností za herecký výkon)
  • Nevinná, 1939, Jarmila Černá
  • U pokladny stál, 1939, Věra Hornová
  • Dva týdny štěstí, 1939, Marta Urbanová
  • Katakomby, 1939, Nasťa
  • Pacientka dr. Hegla, 1940, Karla Janotová
  • Přítelkyně pana ministra, 1940, Julie Svobodová
  • Hotel Modrá hvězda, 1941, Milada Landová
  • Noční motýl, 1941, Anča, zvaná Kiki (Národná cena 1942 za herecký výkon)
  • Těžký život dobrodruha, 1941, Helena Rohanová
  • Z českých mlýnů, 1941, Lola
  • Okouzlená, 1942, Milada Jánská
  • Ich vertraue dir meine Frau an, 1942, Ellinor
  • Velká přehrada, 1942, Irena Berková
  • Bláhový sen, 1942, Díďa Kanská-Valentová
  • Šťastnou cestu, 1943, Helena Truxová
  • Sobota, 1944, Luisa Herbertová
  • The fool and the princess, 1948
  • Summer day's dream, 1949, Irina
  • The master builder, 1950, Hilda
  • Ghost squad (seriál), 1961
  • The saint (seriál), 1962

Vybrané divadelné úlohy
  • J.F.Black: Moudrá Penny, rola: Káťa, 1939, Komorní divadlo, rež. A.Kandert
  • G.B.Shaw: Milionářka, Epifania, 1940, Komorní divadlo, rež. B.Vrbský
  • P.Saraw: Všechno nebo nic, Magda, 1941, Divadlo Uranie, rež. A.Klimeš
  • K.Götz: Rosnička, Ingeborg, 1941, zájazdové predstavenie, rež. G.Hart
  • H.Maur, M.Sierra: Julie si koupí dítě, Julie, 1942, Divadlo Uranie, rež. V.Plachý-Tůma
  • V.Petrovičová-Neffová: Střídavě oblačno, Helena, 1943, Divadlo Na Poříčí, rež. K.Konstantin
  • L.Pirandello: Šest postav hledá autora, nevlastná dcéra, 1943, Vinohradské divadlo, rež. K.Jernek
  • E.Rotluft: Snídaně o půlnoci, Eva, 1943, Komorní divadlo, rež. K.Konstantin
  • S.Benelli: Chvála bláznovství, Violanta, 1943, Divadlo Na Poříčí, rež. Fr.Salzer
  • R.Billinger: Liščí past, Irena, 1943, Komorní divadlo, rež. A.Kandert
  • F.Schiller: Marie Stuartovna, Marie, 1944, Prozatímní divadlo, rež. K.Jernek
  • D.Laurentiis: The Time of the Cuckoo, Signorina Floria, 1949, Connaught Theatre, Worthing, Vel.Británie

Referencie
  1. Dneska už se tomu směju, vydavateľstvo Motýl,str.6 ISBN 978-80-86864-99-0
  2. ŽÁK, Jiří a kol. Divadlo na Vinohradech 1907 – 2007 – Vinohradský příběh, vydalo Divadlo na Vinohradech, Praha, 2007, ISBN 978-80-239-9603-6, str. 187
  3. MANDLOVÁ, Adina. Dneska už se tomu směju, Čs. filmový ústav, 1990, str. 284

Literatúra
  • Jindřich Černý: Osudy českého divadla po druhé světové válce – Divadlo a společnost 1945 – 1955, Academia, Praha, 2007, str. 26, 71, 191, 463, ISBN 978-80-200-1502-0
  • Kolektiv autorů: Dějiny českého divadla/IV., Academia, Praha, 1983, str. 478, 514, 629
  • František Kovářík: Kudy všudy za divadlem, Odeon, Praha, 1982, str. 225
  • Adina Mandlová: Dneska už se tomu směju, Čs.filmový ústav, 1990
  • Jolana Matějková: Hugo Haas – Život je pes, vyd. XYZ, Praha, 2008, str. 74, 79 – 84, ISBN 978-80-86864-89-1
  • Stanislav Motl: Mraky nad Barrandovem, Rybka Publisher, Praha, 2006, str. 6, 9, 58, 64, 68, 93 – 4, 124, 128, 130 – 5, 162, 172 – 3, 181 – 4, 186 – 7, 206, 210, 213, 217 – 8, 220 – 1, 229, 243, 247, 249, 253, 259, 274, 279 a přílohy, ISBN 80-86182-51-7
  • V. Müller a kol.: Padesát let Městských divadel pražských 1907 – 1957, vyd.Ústřední národní výbor hl.m.Prahy, Praha, 1958, str. 179
  • Z. Sílová, R. Hrdinová, A. Kožíková, V. Mohylová : Divadlo na Vinohradech 1907 – 2007 – Vinohradský ansámbl, vydalo Divadlo na Vinohradech, Praha, 2007, str. 65, 68, 193, ISBN 978-80-239-9604-3
  • Marie Valtrová: Kronika rodu Hrušínských, Odeon, Praha, 1994, str. 154, 160
  • Josef Škvorecký: Útěky – Lída Baarová, Československý spisovatel, 2009, str. 55 – 6, ISBN 978-80-87391-21-1
  • Arnošt Tabášek: Adina Mandlová – Fámy a skutečnost, vyd. Formát, Praha, 2003
  • Jiří Žák a kol.: Divadlo na Vinohradech 1907 – 2007 – Vinohradský příběh, vydalo Divadlo na Vinohradech, Praha, 2007, str. 186 – 7, ISBN 978-80-239-9603-6

Externé odkazy

Zdroj
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Adina Mandlová na českej Wikipédii.
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.