Adiža
Adiža (tal. Adige, lad. Adiç, ben. Àdexe, lomb. Adiss, nem. Etsch, lat. Athesis) je rieka na severe Talianska v regiónoch Tridentsko-Horná Adiža a Benátsko blízko hraníc s Rakúskom a Švajčiarskom. So svojou dĺžkou 410 km[2] je po rieke Pád druhou najdlhšou riekou v Taliansku.
Adiža | |||
tal. Adige | |||
rieka | |||
Pri meste Verona | |||
Štát | |||
---|---|---|---|
Región | Tridentsko-Horná Adiža, Benátsko | ||
Súradnice | 46°50′S 10°30′V | ||
Zdrojnica | |||
- poloha | Ötztalské Alpy | ||
- výška | 1 550 m | ||
Ústie | |||
- poloha | Benátsky záliv | ||
Dĺžka | 410 km | ||
Povodie | 12 200 km² (1 220 000 ha) [1] 14 700 km2 (1 470 000 ha) [2] | ||
Prietok | |||
- priemerný | 235 m³/s | ||
Prameň rieky
| |||
Mapa rieky v Taliansku
| |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Pramení v Ötztalských Alpách,[2] pri priesmyku Reschenpass v provincii Horná Adiža nad údolím rieky Inn. Rieka tečie južne prudkým svahom až k oblasti Vinschgau, kde sa stáča na východ k mestu Merano. Tu sa vlieva rieka Passer a Adiža tečie ďalej smerom na juh. Až do mesta Verona rieky vytvorila dolinu, ktorú kopíruje železnica a od mesta Bolzano aj diaľnica A22.
Vlieva sa do Benátskeho zálivu Jadranského mora, kde s riekou Pád vytvára spoločnú deltu.[2]
Na rieke ležia mestá Trident a Verona. Celkovo v údolí rieky žije približne 1 637 500 obyvateľov.[3] V rokoch 1951 a 1966 spôsobila rieka mohutné záplavy.[1]
Adiža bývala v minulosti hlavnou cestou sťahujúcich sa národov a rôznych vojnových výprav (Cimbrovia). Na jej brehoch boli často vedené boje.[4] Dnes je čiastočne regulovaná a leží na nej viacero hydroelektrární.[2]
Referencie
- "Adige River." (2009). Encyclopædia Britannica.
- Adiža. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk), s. 53.
- Integratig ecological and hydrological issues into urban planning in the Adige river fluvial corridor, Italy [online]. po anglicky. Dostupné online.
- Ottova encyklopedie obecných vědomostí, s. 206