Adam chromozómu Y

Adam chromozómu Y je metaforou na biblického Adama. Použité meno môže zvádzať k dojmu, že išlo o jedinú osobu. „Y-Adam“ však nie je nejakou fixnou postavou, ale skôr označením, za ktorým je skrytý v priebehu vekov stále niekto iný.

Adam chromozómu Y žil pravdepodobne pred 60 000 až 90 000 rokmi. Od mitochondriálnej Evy ho delilo najmenej 30 000 rokov, teda zhruba tisíc generácií. To je spôsobené rozdielmi v reprodukčnej stratégii u mužov a žien.

Mladší vek spoločného predka Y-DNA oproti mtDNA je v súlade s vyšším štatistickým rozptylom rozšírenia mužov v paleolite v porovnaní s ženami. Zatiaľčo plodné ženy mali viac, či menej vyrovnané šance rodiť až do určitého počtu plodných potomkov, šance plodných mužov sa líšili – od bezdetných jedincov, až po mužov s veľkým počtom detí, splodených s niekoľkými ženami.

Adam chromozómu Y nepredstavuje rovnakého muža v celej histórii ľudstva. Posledný spoločný predok všetkých dnes žijúcich ľudí sa líši od muža, ktorý bol, alebo bude spoločný pre ľudstvo v inom časovom okamihu – s tým, ako vymierajú celé mužské línie, sa posledným spoločným predkom stávajú stále mladší jedinci. V období strmého populačného rastu je vymretie otcovskej línie pravdepodobné oveľa menej, než pri náhlom znížení počtu jedincov.

Mapa ľudskej migrácie z Afriky na základe mitochondriálnej DNA. Čísla reprezentujú tisícky rokov späť od súčasnosti. Modrá línia ohraničuje oblasť ľadovca počas poslednej doby ľadovej. V strede leží severný pól, Afrika, východisko migrácie, v hornom ľavom rohu a Južná Amerika vpravo.

Porovnávanie počtu mutácií v chromozóme Y vo vzorkách zhromaždených z celej planéty dokazuje, že celé ľudstvo je geneticky veľmi-veľmi podobné. Z toho priamo vyplýva, že len pred (podľa súčasných odhadov) približne 60 000 rokmi sme všetci mali spoločného „praotca“. Takže my všetci súčasní ľudia sme si navzájom vzdialení bratranci a sesternice. Tiež sa ukázalo, že Afričania majú medzi sebou navzájom viac mutácií v Y-DNA, než ostatné rasy a teda sú najstaršou ľudskou skupinou. Všetci súčasní ľudia sú teda pravdepodobne potomkami černošskej rasy žijúcej južne od Sahary pred pár stotisíc rokmi. Zároveň to znamená, že rôzne dnešné rasové znaky (farba kože, farba vlasov, tvar očí atď.) sú len neskoršou „kozmetickou“ úpravou spoločného základu mechanizmom mikroevolúcie. Táto teória bola nazvaná „(nedávna) Migrácia z Afriky“ a v súčasnosti je široko prijímanou vedeckou hypotézou. Podporujú ju nielen genetické štúdie, ale aj jazykové analýzy a štúdium ľudských fosílií.[1] Ďalšie genetické štúdie skúmajúce mutácie v Y-DNA umožňujú rovnakou metódou stanoviť pôvod i približný čas osídlenia jednotlivých kontinentov či dokonca regionálnych oblastí. Je pravdepodobné, že aj v rámci kontinentov sa bude prejavovať tzv. zakladateľský efekt. Súvis dnešného človeka s neandertálcami zatiaľ nie je jednoznačne objasnený a je predmetom intenzívneho výskumu.

Strom ľudskej mtDNA. "Mitochondriálna Eva" je hore, šípky ukazujú postupný vznik mutácií vyskytujúcich sa v rôznych regiónoch

A graf zobrazuje predpokladaný vývoj k modernému človeku podľa Multiregionálnej teórie

Prvotné štúdie umiestňovali Adama chromozómu Y do Východnej či Južnej Afriky. Podľa posledných štúdií je najpravdepodobnejšia stredná-severozápadná Afrika. Tu a v jej okolí sa totiž zistili najväčšie odchýlky v skúmaných vzorkách. Umiestnenie je však stále hypotetické, lebo nepoznáme dávne migrácie afrických kmeňov.[2] V poslednej dobe sa objavili aj vážne pochybnosti o datovaní či existencii spoločného „Adama“ (predka) súčasných ľudí a opíc – šimpanzov. Nedávne štúdie prezentovali neočakávané a markantné rozdiely medzi chromozómom Y súčasných ľudí a šimpanzov.[3][4]

Teória migrácie z Afriky je v rozpore so staršou teóriou „multiregionálny počiatok súčasného človeka“. Táto tvrdila, že pred približne miliónom rokov sa Homo erectus rozšíril po celom svete a tam sa v jednotlivých regiónoch postupne vyvíjal na Eskimákov, Pygmejov a ďalšie dnešné rasy. Priamym dôsledkom tejto teórie bolo, že súčasné rasy sú teda výsledkom rôznych predkov a zásadne sa líšia. Túto teóriu vyvracajú nielen genetické štúdie, ale aj fosílne nálezy, keďže nájdené fosílie súčasného typu človeka (Homo sapiens sapiens) sú staršie než fosílie neandertálskeho človeka.[5] Neandertálci teda neboli naši priami predchodcovia.