Javor mliečny

Javor mliečny (Acer platanoides) je európsky druh javora z čeľade mydlovníkovité.

Javor mliečny
Stupeň ohrozenia
[1]
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Acer platanoides
Carl Linné, 1753
Synonymá


Rozšírenie:
     pôvodný výskyt.
Izolované populácie.
Introdukcia a naturalizácia (synantropia).
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál

Rozšírenie

Pôvodný areál rozšírenia je od Francúzska na východ po Rusko a z južnej Škandinávie na juhovýchod po severný Irán.[2][3][4] Do Severnej Ameriky bol privezený v polovici 17. storočia ako strom na tienenie.[5]

Na území Slovenska je pôvodným druhom a významnou časťou sutinových lesov v dubovom vegetačnom stupni. Rastie aj v lužných lesoch, dubohrabinách a bučinách.[6]

Maximálna výška jeho výskytu je potvrdená na 1 286 m n. m. Pôvodne tvoril 2,46 % slovenských lesov, k roku 2008 už iba 0,093 %.[7]

Opis

Javor mliečny je opadavý strom, ktorý je 20 – 30 m vysoký s kmeňom do priemeru 1,5 m a širokou zaoblenou korunou. Kôra je v mladosti svetlosivá a hladká, neskôr tmavosivá a plytko zvrásnená. Na rozdiel od ostatných javorov, nemajú zrelé stromy tendenciu vytvárať lúpanú kôru. Výhonky sú najprv zelené a neskôr začnú hnednúť. Zimné púčiky sú lesklé a červeno-hnedé.

Listy sú protistojné, s piatimi laloky, dlhé 7 až 14 cm a 8 až 20 cm (zriedka 25 cm) široké; každý lalok má jeden až tri bočné zúbky ale inak hladký okraj. Listová stopka je dlhá 8 – 20 cm a pri porušení vylučuje mliečnu šťavu. Jesenná farba je obvykle žltá, niekedy oranžovo-červená.[8][9][10]

Kvet

Kvety sú v nápadnom súkvetí, chocholíku, v počte 15 – 30, žlté až žltozelené s piatimi kalichmi a piatimi petalami s dĺžkou 3 – 4 mm; kvitnutie skoro na jar predtým, ako sa objavia nové listy. Plod je dvojnažka s dvoma okrídlenými semenami. Semená majú tvar disku, výrazne sploštené, široké 10 – 15 mm a 3 mm hrubé. Krídla sú 3 – 5 cm dlhé, široko rozprestreté a v uhle asi 180°. Strom bežne produkuje veľké množstvo životaschopných semien. Listy sú päťlaločné dlhé do 15 cm a šírky 17,5 cm.[11]

Počas ideálnych podmienok sa vo svojom pôvodnom areáli môže dožiť až 250 rokov, ale častejšie oveľa menej; napríklad v Severnej Amerike, niekedy iba 60 rokov. Najmä pri výsadbe v uliciach môže mať nedostatok priestoru pre svoju koreňovú sústavu a je náchylný na zapletenie koreňov, čo strom zabije. Okrem toho má pomerne plytké korene, a konkuruje tak ostatným rastlinám o príjem živín.[12] Nemajú silné drevo a počas búrok sa konáre často lámu, čo spôsobuje značné škody a náklady na údržbu.[13][14]

Klasifikácia a identifikácia

Javor mliečny je členom (aj typovým druhom) v sekcii Platanoidea rodu javor (Acer), ktorá sa vyznačuje plochými semenami v tvare disku a mliečnou šťavou vo výhonkoch a listoch. Ďalšie príbuzné druhy v tejto časti zahŕňajú javor poľný, Acer cappadocicum, Acer lobelii a Acer truncatum. Od javora poľného sa javor mliečny odlišuje väčšími listami so špicatými, nie tupými lalokmi a od ostatných druhov prítomnosťou jedného alebo viacerých zubov na všetkých lalokoch.[13][14]

Je často zamieňaný so vzdialenejšie príbuzným javorom javorom cukrodarným (Acer saccharum). Dajú ľahko odlíšiť: A. saccharum má na stopke listu číru miazgu; javor mliečny má na stopke listu bielu miazgu. Špičky listov javora mliečneho sa zmenšujú na jemné „vlasy“, zatiaľ čo špičky listov A. saccharum sú pri dôkladnej kontrole zaoblené. Na zrelých stromoch má A. saccharum kôru viac olúpanú/drsnú, zatiaľ čo javor mliečny má malé, často križujúce drážky. Zatiaľ čo tvar a uhol listových lalokov sa u všetkých druhov javorov mierne líši, laloky javora mliečneho majú tendenciu mať trojuholníkový tvar, na rozdiel od lalokov, ktoré sa často vyskytujú na A. saccharum. Kvitnutie a produkcia semien sa začína vo veku desiatich rokov, avšak veľké množstvá semien sa nevytvára, kým strom nedosiahne 20 rokov. Podobne ako u väčšiny javorov je javor mliečny zvyčajne dvojdomý (oddelené samčie a samičie stromy), občas jednodomý. Stromy môžu pohlavie meniť z roka na rok.

Plody javora mliečneho sú dvojnažky s výrazne rozdelenými krídlami[15]:372, ktoré ich odlišujú od plodov javora horského, ktorý ich má v uhle 90 stupňov.[15] Semená javora mliečny sú sploštené, zatiaľ čo A. saccharum ich má guľaté. A. saccharum má zvyčajne jasnejšie oranžové jesenné farby. Javor mliečny je na jeseň zvyčajne žltý, hoci niektoré odrody s červenými listami sa javia oranžovejšie.

Javor mliečny začína kvitnúť na jar, keď denné teploty dosiahnu 15 °C a dĺžka dňa je približne 13 hodín. Vo väčšine oblastí sa kvety objavujú v priebehu apríla, ale v niektorých najchladnejších oblastiach sa môžu objaviť až v júni. Listy sa objavia dva týždne po kvete. Na jeseň začnú listy opadávať, keď dĺžka dňa klesne na desať hodín a 30 minút. V závislosti od zemepisnej šírky sa môže padanie listov líšiť až o tri týždne, počnúc začiatkom októbra v Škandinávii a koncom októbra v južnej Európe. Na rozdiel od niektorých iných javorov, ktoré čakajú na zahriatie pôdy, semená A. platanoides vyžadujú iba tri mesiace vystavenia teplotám nižším ako 4 °C a začnú klíčiť skoro na jar, približne v rovnakom čase, keď sa začnú objavovať na strome listy. Nevyžaduje pre správny rast mrazivé teploty, je však prispôsobený vyšším zemepisným šírkam s dlhými letnými dňami a pri výsadbe južne od 37. rovnobežky nerastie dobre, čo je približne jeho južná hranica rozšírenia v Európe. Veľká produkcia osiva a vysoká klíčivosť prispieva k jeho (lokálnej[16]) invazívnosti v Severnej Amerike, kde vytvára husté monotypické porasty, ktoré tlmia pôvodnú vegetáciu.[5] Je to jeden z mála introdukovaných druhov, ktorý dokáže úspešne napadnúť a kolonizovať panenský les. Na porovnanie, v pôvodnej oblasti je javor mliečny zriedkavo dominantný druh a namiesto toho sa vyskytuje väčšinou rozptýlene a podraste.

Pestovanie a využitie

Jeho drevo je tvrdé, žltkastobiele až slabo červené, pričom jadro nie je výrazné. Používa sa v stolárstve a sústružnícke výrobky.[17] S tvrdosťou drevo podľa metódy Janka 4 500 N je na hranici medzi mäkkými a tvrdými javormi. Po vysušení sa dobre štiepe.[18] Drevo nie je odolné voči hnilobe a podlieha skaze.[19] V Európe sa používa na výrobu nábytku, podláh a hudobných nástrojov.[18]

Pestuje sa aj mimo svojho areálu rozšírenia, vrátane západnej Európy. Rastie severne od polárneho kruhu v Tromsø v Nórsku. V Severnej Amerike sa pestuje ako uličný strom na tienenie až na sever do Anchorage na Aljaške.[20] Najviac sa odporúča v zónach USDA Hardiness 4 až 7, ale rastie aj v teplejších zónach (do zóny 10), kde je teplo v lete mierne, napríklad pozdĺž pobrežia Tichého oceánu na juh po Los Angeles Basin.[21] V 50. a 60. rokoch 20. storočia sa stal populárnym uličným stromov kvôli rozsiahlej strate brestov Ulmus americana spôsobených grafiózou.[chýba zdroj]

Je obľúbený pre svoj vysoký kmeň, toleranciu na chudobnú a zhutnenú pôdu a mestské znečistenie (čo javor cukrodarný netoleruje). V Európe sa stal obľúbeným druhom bonsaju. Používa sa pre stredné až veľké veľkosti a množstvo štýlov.[22] Zvyčajne sa nepestujú na výrobu javorového sirupu kvôli nižšiemu obsahu cukru v miazge v porovnaní s Acer saccharum.[23]

Kultivary

Kultivary boli selektované pre svoje výrazné tvary alebo sfarbenia listov, ako napríklad červenofialový „Crimson King“ a „Schwedleri“, „Drummondii“ s pestrými listami, svetlozelená „Emerald Queen“ a „Dissectum“ a „Lorbergii“ s členitými, chmeľovými listami. Kultivary s purpurovými listami majú oranžovú až červenú jesennú farbu. „Columnare“ má úzky vzpriamený rast.[14][24] Kultivary „Crimson King“[25] a „Princeton Gold“[26] získali ocenenie Award of Garden Merit od RHS.

Choroby a škodcovia

Viaceré larvy motýľov sa živia jeho listami. Ectoedemia sericopeza je mora čeľade Nepticulidae. Larvy sa liahnu z vajíčok kladených na samare a prevŕtajú sa do semien. Vo všeobecnosti je javor mliečny bez vážnych chorôb, hoci ho môže napadnúť huba Uncinula bicornis a druhy Verticillium spp.[27] Škvrny spôsobené infekciou Rhytisma acerinum sú bežné, ale do značnej miery neškodné.[28] Aceria pseudoplatani je roztoč, ktorý spôsobuje škvrnitosť listov (aj na Acer pseudoplatanus).[29]

Galéria

Referencie

  1. Crowley, D. & Barstow, M. 2017. Acer platanoides. The IUCN Red List of Threatened Species 2017: e.T193853A2286184. https://dx.doi.org/10.2305/IUCN.UK.2017-3.RLTS.T193853A2286184.en. Prístup 10. február 2020.
  2. BSBI List 2007 [online]. Botanical Society of Britain and Ireland, [cit. 2014-10-17]. Dostupné online.
  3. Flora Europaea: Acer platanoides distribution
  4. Den virtuella floran: Acer platanoides distribution
  5. LOVE, R. Introduced Species Summary Project: Norway maple (Acer platanoides) [online]. 2003. Dostupné online.
  6. RUŽEK, Ivan, BRISUDA, Jozef a NEVŘELOVÁ, Marta: Obrazový atlas drevín [CD]. Univerzita Komenského v Bratislave, Prírodoved. fakulta, 2015. 118 s. ISBN 978-80-223-4017-5. – Skriptá. na stiahnutie >> .PDF (53 MB)
  7. SARVAŠ, M.; BRUCHÁNIK, R.; HOFFMANN, J.; CHVÁLOVÁ, K.; JEŽOVIČ, V.. ZÁKLADNÉ CHARAKTERISTIKY LESNÝCH DREVÍN – ekologické nároky, morfológia, lesné semenárstvo a škôlkárstvo, obhospodarovanie génových základní. Zvolen : [s.n.], 2010. Dostupné online. ISBN 978-80-8093-112-4.
  8. Introduced Species Summary Project: Norway Maple (Acer platanoides) [online]. . Dostupné online.
  9. Acer platanoides [online]. . Dostupné online.
  10. Acer platanoides [online]. . Dostupné online.
  11. COOMBES, Allen J.. Stromy : [obrazový sprievodca po viac ako 500 druhoch stromov z celého sveta]. Martin : Osveta, c1996. 320 s. ISBN 80-88824-15-X.
  12. Norway Maple (Acer platanoides) [online]. Feb 12, 2018. Dostupné online.
  13. RUSHFORTH, K. Trees of Britain and Europe. [s.l.] : Collins, 1999. ISBN 978-0-00-220013-4.
  14. MITCHELL, AF. A Field Guide to the Trees of Britain and Northern Europe. [s.l.] : Collins, 1974. ISBN 978-0-00-212035-7.
  15. STACE, C.A.. New flora of the British Isles. Third. vyd. Cambridge, U.K. : Cambridge University Press, 2010. ISBN 978-0-521-70772-5.
  16. DIRR, Michael A.. Dirr's Encyclopedia of Trees and Shrubs. [s.l.] : Timber Press, 2011. 952 s. ISBN 978-0-88192-901-0.
  17. VEDEL, H.; LANGE, J.. Trees and bushes in wood and hedgerow. London, U.K. : Metheun & Co. Ltd., 1960. ISBN 978-0-416-61780-1.
  18. Javor mliečny [online]. uluv.sk, [cit. 2020-03-10]. Dostupné online.
  19. Differences Between Hard Maple and Soft Maple, The Wood Database [online]. . Dostupné online.
  20. Trees Near Their Limits – Alaska [online]. . Dostupné online.
  21. History and Range of Norway Maple
  22. D'CRUZ, Mark. Ma-Ke Bonsai Care Guide for Acer platanoides [online]. Ma-Ke Bonsai, [cit. 2011-07-05]. Dostupné online.
  23. North American Maple Syrup Producers Manual [online]. . Dostupné online.
  24. HUXLEY, A.. New RHS Dictionary of Gardening. [s.l.] : Macmillan, 1992. ISBN 978-0-333-47494-5.
  25. RHS Plant Selector – Acer platanoides 'Crimson King' [online]. [Cit. 2013-06-28]. Dostupné online.
  26. Acer platanoides Princeton Gold = 'Prigo' (PBR) [online]. [Cit. 2017-12-29]. Dostupné online.
  27. Phillips, D. H., & Burdekin, D. A. (1992). Diseases of Forest and Ornamental Trees. Macmillan ISBN 0-333-49493-8.
  28. HUDLER, George. Magical Mushrooms, Mischievous Molds. Princeton : Princeton University Press, 1998. Dostupné online. S. 248.
  29. Plant Galls Archived 2013-10-29 at the Wayback Machine Retrieved : 2013-07-10

Iné projekty

Externé odkazy

  • Acer platanoides – mapa rozšírenia, ochrana a ostatné zdroje informácii. European Forest Genetic Resources Programme (EUFORGEN)

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Acer platanoides na anglickej Wikipédii.

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.