Abstinencia (ekonómia)

Abstinencia v ekonómii bol termín používaný v 19. storočí na označenie šetrenia v podobe dobrovoľného zníženia spotreby. Prvýkrát ho použil anglický ekonóm Nassau William Senior vo svojej teórii úrokovej sadzby. Tvrdil, že tvorba kapitálového tovaru vyžaduje úspory s cieľom zvýšiť zásobu kapitálu a vytvoriť tak predpoklad na zvýšenie spotreby v budúcnosti. Ďalší anglický filozof a ekonóm John Stuart Mill toto chápanie rozšíril o odmenu za obetovanú spotrebu kapitálu: trvá totiž určitý čas, kým kapitálové tovary vyrobia príslušné spotrebné komodity a jednotlivec tak musí na zisk z investície čakať. Ide vlastne o platbu vo forme úroku. Obidva tieto aspekty abstinencie tvoria teóriu ponuky úspor ktorá v spojení s dopytom po investíciách vysvetľuje existenciu kladnej úrokovej sadzby. Zdôvodňuje morálny základ zisku ako odmeny za abstinenciu.